Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
20.07.2010 / 17:1926RusŁacBieł

«Trymaju dźvie karovy, try byki, pčoł. Vyžyvu!»

Nastaŭnika niamieckaj movy z-pad Biešankavič Hieorhija Stankieviča vyhnali z pracy za palityku. Usio adno «budu znoŭ źbirać podpisy za Milinkieviča ci za inšaha nacyjanalnaha kandydata», kaža jon.

Nastaŭnika niamieckaj movy z-pad Biešankavič Hieorhija Stankieviča vyhnali z pracy za palityku. Usio adno «budu znoŭ źbirać podpisy za Milinkieviča ci za inšaha nacyjanalnaha kandydata», kaža jon.

«NN»: Jak zdaryłasia, što Vy zhubili pracu?

Hieorhij Stankievič: Apošnija 14 hod ja pracavaŭ nastaŭnikam zamiežnaj movy ŭ sielskaj škole, Piaciharskaj siaredniaj. Heta 15 kiłamietraŭ ad majoj chaty. Niamieckaja mova była maim chobi. A kali chobi stanovicca pracaj, to ty samy ščaślivy čałaviek.

Letaś, pry kancy navučalnaha hoda, da nas prynieśli nadrukavanyja kantrakty. Kožnamu nastaŭniku praciahnuli na piać hadoŭ, a mnie — tolki na hod. Ja adrazu zrabiŭ vyvad, što heta ad majoj palityčnaj dziejnaści. Ja ž raniej źbiraŭ podpisy za Milinkieviča, arhanizoŭvaŭ sustrečy z Arłovym. Mianie chočuć prystrunić, skazać: nie naryvajsia i h.d. A ja vysnovaŭ nie zrabiŭ i pavodziŭ siabie tak, jak ja ličyŭ patrebnym. Udzielničaŭ u miascovych vybarach, sustrakaŭsia ź ludźmi. Tady vybarčaja kamisija zabaraniła tranślavać moj zvarot da vybarcaŭ praź miascovaje radyjo. Prahučała pramova tolki ŭ apošni dzień pierad vybarami paśla adpaviednaha dazvołu z boku Lidzii Jarmošynaj.

Vynik: sioleta ja staju na rynku, pradaju bulbu i da mianie padychodzić dyrektarka škoły z papierkaj na podpis: «u suviazi z zakančeńniem kantraktu z 31 žniŭnia vy zastajaciesia biez pracy». Chaj budzie tak. Ja padpisaŭ i addaŭ kantrakt.

«NN»: Jana patłumačyła, čamu kantrakt nie praciahnuli?

HS: Karespandentka radyjo «Svaboda» zvaniła ŭ adździeł adukacyi. Zahadčyk adździeła adukacyi Ivan Žarabcoŭ skazaŭ, što mnie pradastaviać pracu bližej da majho domu. Ja heta čuŭ upieršyniu. Pakul na jaho nie najechali karespandenty, takoha nichto nie kazaŭ. Zrešty, raniej jon kazaŭ, što pakul sam siadzić na pasadzie, dyk i Stankievič budzie na svajoj. Mabyć, jaho mocna prycisnuli źvierchu.

«NN»: Kali pavieryć, što jon skazaŭ praŭdu, ci jość takija miescy pracy bližej da domu?

HS: Bližejšaja škoła ŭ susiedniaj vioscy Vierchniaje Kryvina, za 1,5 kiłamietra. Ale tam niama niamieckaj movy, heta ž pačatkovaja škoła. Ja čuŭ, što jaje chutka zakryvajuć. Jašče adna škoła jość niepadalok, 9-hadovaja. Ja tam padmianiaŭ sioleta adzin dzień, tam 24 čałavieki usiaho. Zdajecca, i jaje taksama začyniać praz hod. Jašče adzin varyjant — u himnaziju, ale tam niamieckaj movy amal niama. Niamieckaja jość tolki ŭ tych dzietak, jakija vučyli jaje raniej i patrapili ŭ himnaziju ŭ 8–11 kłasach.

«NN»: Vam chaciełasia b viarnucca ŭ škołu nastaŭničać?

HS: Chaciełasia b! Ja ž pavyšaju kvalifikacyju, byvaju ŭ Niamieččynie, hladžu niamieckamoŭnyja kanały pa telebačańni, čytaju niamieckija knižki ŭ aryhinale.

«NN»: Jak vy zaraz žyć budziecie biez zarobku?

HS: Zarobak u mianie jość stabilny — maja haspadarka. Ja trymaju dźvie karovy, try byki, kurej, husiej, sadžu bulbu, maju pčoły. Ja viedaŭ, što ja ŭ luby dzień mahu zastacca biespracoŭnym, tamu zabiaśpiečyŭ sabie tyły. Ale heta ŭčorašni dzień, tolki dziela taho, kab vyžyć…

«NN»: U kałhas nie viernieciesia da pieršaj śpiecyjalnaści, ahranomam?

HS: Nie. U kałhas ja moh by viarnucca, kab nie pabyvaŭ u Niamieččynie. Ja pabačyŭ, što značyć praca dla siabie. Kałhas niščyć čałavieka jak asobu. Nielha ŭ kałhasie ničoha zrabić u płanie ekanamičnych pakazčykaŭ. Voś prykład: ranicaj miechanizatary biaruć pucioŭki, kab jechać na pracu, praz paŭhadziny pačynajecca doždž. Heta praca stanovicca škodnaj, bo źmianilisia klimatyčnyja ŭmovy. Nichto nie vierniecca nazad. Usie buduć praciahvać rabić niepatrebnuju pracu, niščyć techniku, palić srodki. Kałhas adžyŭ svajo.

«NN»: A z palitykaj zaviažacie?

HS: Nie, budu znoŭ źbirać podpisy za Milinkieviča ci za inšaha nacyjanalnaha kandydata, kali budzie nie Milinkievič.

«NN»: Zaraz tak vyjdzie, što Vy budziecie žyć za žončyn zarobak. Jak jana da hetaha stavicca? Z chaty nie pahonić?

HS: Za žončyn zarobak ja nie budu žyć nijak, jon mizerny. Jana atrymlivaje ŭ pryjomnym pakoi balnicy kala 300 tys. bieł. rubloŭ za poŭnuju staŭku. Asnoŭny prybytak budzie davać chatniaja haspadarka. My majem amal paŭmiljona tolki za małako. Pa vosieni niešta pryniasuć pčoły, niešta byki daduć, bulba svaja. Vyžyviem.

Pa-druhoje, u mianie źjavicca šmat volnaha času. Ja praktyčna va ŭsich škołach vystupaŭ z kancertami ŭžo. U dziesiaci miescach zabaroniać, a dzieści dazvolać. Treba budzić narod, pakazvać, što jość inšaja Biełaruś. Taja Biełaruś, jakaja pavinna być na našaj ziamli, a nie tolki taja, jakuju nam naviazvajuć siońniašnija kiraŭniki.

* * *

Nastaŭnik niamieckaj movy Hieorhij Stankievič

Maje dźvie vyšejšyja adukacyi: ahranoma i pa zamiežnych movach. U 2006-m byŭ druhim u rajonnym konkursie «Nastaŭnik hoda», u 2007-m jamu ŭručyli hramatu za dobruju pracu, u 2008-m i 2009-m hadach kiraŭnictva adznačyła jaho dasiahnieńni ŭ spartovym vychavańni vučniaŭ. U 2010-m zvolnili.

Nastaśsia Šamrej, Taćciana Haŭrylčyk

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera