Vajna jak niepieražytaja traŭma — 24 maja
Jakaja isnuje kalektyŭnaja pamiać pra vajnu ŭ ciapierašnim biełaruskim hramadstvie? My pamiatajem pra partyzan i rejkavuju vajnu, pra mužnaje zmahańnie biełaruskaha naroda. Pamiatajem pra pieramohu i nie chočam viedać pra toje, što vajna — heta traŭma, niepieražytaja i nieprapracavanaja. Mienavita hetaja prablema stanie hałoŭnaj na apošnim u hetym siezonie pasiedžańni «Kłuba vusnaha historyka».
72-aja hadavina zakančeńnia Druhoj suśvietnaj vajny supravadžałasia ŭračystymi mierapryjemstvami i kancertami. Hetym razam častkaj uračystaściaŭ stała šeście pamiaci «Biełaruś pamiataje». Adnak, jakaja kalektyŭnaja pamiać pra vajnu ŭ ciapierašnim biełaruskim hramadstvie? My pamiatajem pra partyzan i rejkavuju vajnu, pra mužnaje zmahańnie biełaruskaha naroda, podźvih Hasteły dy kožnaha treciaha zabitaha. Pamiatajem pra pieramohu i nie chočam viedać pra toje, što vajna — heta traŭma, niepieražytaja i nieprapracavanaja.
Mienavita hetaja prablema stanie hałoŭnaj na apošnim u hetym siezonie pasiedžańni «Kłuba vusnaha historyka».
Historyk Alaksiej Bratačkin u svaim paviedamleńni zakranie tearetyčnyja aśpiekty traŭmy, raspaviadzie pra roznyja padychody da jaje vyvučeńnia i praanalizuje praces pieraŭtvareńnia vajny ŭ paradny fietyš uładnaha dyskursu. «U savieckuju epochu i paźniej, padčas reprezientacyi padziejaŭ Druhoj suśvietnaj vajny my možam kazać časta mienavita ab razyhryvańni traŭmy z peŭnymi palityčnymi metami, bolš, čym ab prapracoŭcy. Kali my ŭznaŭlajem, razyhryvajem traŭmatyčnuju situacyju, to ŭsiaho tolki žyviem u minułym, my jaje nie analizujem, a prosta ŭjaŭlajem jašče raz», — miarkuje daśledčyk.
Historyk Iryna Kaštalan u svaju čarhu źvierniecca da pieršych paślavajennych hadoŭ, kali mirnaje žyćcio pa svajoj sutnaści zastavałasia ciažkim zmahańniem. Žychary akupavanych terytoryj, jakich padazravali ŭ supracy z nacystami; źniaviečanyja vajnoj sałdaty, jakija «psavali» vobraz mahutnaj krainy-pieramožcy — achviary, pra jakich mała chto ŭzhadvaje. Daśledčyca raspaviadzie pra psichałahičnyja i pobytavyja ciažkaści, ź jakimi musili sutykacca biełarusy paśla vajny dy pra toje, ci znajšłosia miesca ŭ novym hramadstvie dla ludziej, čyja bijahrafija nie adpaviadała ideału zmaharoŭ z akupantami. Paślavajennaja štodzionnaść była pradmietam daśledavańnia Iryny Kaštalan ciaham niekalkich hadoŭ. Jana kaža, što ŭ tahačasnym hramadstvie va ŭmovach tatalnaha kantrolu ŭsio adno šmat u čym hraŭ rolu čałaviečy faktar: «Mahli nazvać zdradnikam tolki za toje, što ty žyŭ pad akupacyjaj. Ale ŭ toj ža čas znachodzilisia čynoŭniki, jakija sprabavali ŭratavać losy ludziej».
Pasiedžańnie adbudziecca ŭ 18.30 24 maja ŭ Histaryčnaj majsterni (vuł. Suchaja, 25). Uvachod volny.