Arcybiskup Kandrusievič pra znos kryžoŭ u Kurapatach: Ja nie moh maŭčać
Mitrapalit niadaŭna pieranios apieracyju na chrybietniku, tamu nie moža siadzieć, a staić, fota catholic.by
16 krasavika Staršynia Kanfierencyi katalickich biskupaŭ u Biełarusi arcybiskup Tadevuš Kandrusievič sustreŭsia z žurnalistami na tradycyjnaj pres-kanfierencyi napiaredadni Vialikadnia. Była zakranutaja i tema Kurapataŭ, paviedamlaje catholic.by
Mitrapalit Tadevuš Kandrusievič skazaŭ, što niadaŭni znos kryžoŭ u Kurapatach skałynuŭ šyrokuju hramadskaść i vyklikaŭ bol i nieparazumieńnie ŭ biełaruskich chryścijanaŭ roznych kanfiesij. Kamientujučy hetaje śviatatactva, ijerarch, u pryvatnaści, adznačyŭ:
«Vialiki post. U centry ŭvahi my ŭ Kaściole, i ŭ Pravasłaŭnaj Carkvie, va ŭsich chryścijanaŭ my stavim Kryž. My pakłaniajemsia Kryžu <…> I ŭ hety samy čas znosiacca Kryžy… Z dazvołam, biez dazvołu pastaŭlenyja — heta ŭžo druhasnaja sprava. Ja za toje, kab usio było pavodle zakona, adnak kali ich stavili, asabliva nichto nie piarečyŭ. Kryž — heta simvał chryścijanstva, <…> heta — śviatyja rečy dla ludziej. (…) Tamu ja nie moh maŭčać, bo heta — źniavaha Kryža».
U adkaz na pravakacyjny i źniavažlivyja kamientary, pakinutyja niekatorymi karystalnikami ŭ adras arcybiskupa Kandrusieviča z nahody jaho zvarotaŭ adnosna źniščeńnia Kryžoŭ u Kurapatach, ijerarch z hodnaściu adkazaŭ:
«Ja naradziŭsia ŭ Biełarusi. Ja — hramadzianin Biełarusi. Ja nie vybiraju svajoj Baćkaŭščyny, ale słužu svajoj Baćkaŭščynie, jakoj źjaŭlajecca Biełaruś».
Usim niadobrazyčliŭcam arcybiskup Kandrusievič paraiŭ nie tracić marna svajoj enierhii na złaślivyja dopisy