Piśmieńnica, padazravanaja ŭ kryvavym zabojstvie. Zajmalnaja bijahrafija Steły Čyrkovaj, udzielnicy skandału ŭ Kurapatach
Imia eks-viadučaj BT Steły Čyrkovaj uspłyło paśla incydentu ŭ Kurapatach. 13 červienia «Mazda», u jakoj była jana i jaje muž Ivan Jermakoŭ, najechała na dvuch žycharoŭ Minska, što pratestavali suprać adkryćcia restarana «Pajedziem pajadzim».
Ivan Jermakoŭ i Steła Čyrkova. Fota z sacyjalnych sietak.
Niekalki hadoŭ tamu Čyrkova pierajechała z Rasii ŭ Biełaruś, u šmatlikich intervju jana raspaviadała pra svaju paśpiachovaść i zapatrabavanaść. Čyrkova była i žurnalistkaj, i piśmieńnicaj, i «huru» pravilnych siamiejnych adnosin. Čyrkovu pryniali na kanał «Biełaruś-3», dzie jana viała pieradaču pra litaraturu.
«Naša Niva» pacikaviłasia losam hetaj kabiety.
«Alena budzie zorkaj»
Sapraŭdnaje imia Steły — Alena Barysaŭna Čyrkova. Jana naradziłasia ŭ Maskvie ŭ siamji inžynieraŭ u 1983 hodzie.
Jašče sa škoły dziaŭčyna bačyła siabie zorkaj.
Padrabiaźniej pra heta pisała rasijskaja «Kamsamolskaja praŭda» u 2000 hodzie.
«Steła lubiła «pantavacca». To jana źbirałasia iści ŭ škołu milicyi, to ŭ MNS, cikaviłasia zbrojaj. Kazała, što ŭ jaje razrad pa karate i fihurnym katańni. Chłusiła, chutčej za ŭsio, — raspaviadali «Kamsamołcy» byłyja adnakłaśnicy Čyrkovaj. — U jaje doma byŭ kubačak z nadpisam: «Alena stanie zorkaj». Mahła źjavicca ŭ škole z hołym pupkom abo ŭ «kasusie» z šypami, z tatuiroŭkaj, niejmaviernaj pryčoskaj. Ale vučyłasia dobra. Navat prahulvajučy ŭroki, adkazvała na «vydatna». Adnojčy zamiest adnaho sačynieńnia napisała adrazu try. I atrymała šeść acenak «5». Nasamreč jaje zvali Alena. Ale ŭ pašparcie zapisałasia Stełaj».
Darečy, pa infarmacyi inšych žurnalistaŭ, u škole Alena zacikaviłasia Tołkijenam, pačała chadzić na sustrečy «ralevikoŭ» — ludziej, jakija taksama zachaplajucca fentezi i ładziać tematyčnyja hulni i sustrečy pa knihach dy filmach. Adtul dziaŭčyna i ŭziała sabie niezvyčajnaje novaje imia — bolš zornaje, čym šarahovaja «Alena».
Navat vykładčykam škoły Steła-Alena jak by ŭ žart kazała, što jana zorka i tamu joj patrebnyja asablivyja ŭmovy.
«Steła — svojeasablivaja dziaŭčynka, — raskazvała nastaŭnica fiziki Ludmiła Eduardaŭna, jakaja była jaje kłasnaj kiraŭnicaj. — Cikavaja, jarkaja, jana padabałasia dzieciam. Talenavitaja. Pisała sačynieńni ŭ vieršach. Śviatkavała dni naradžeńnia Ćviatajevaj. Była pieršaj artystkaj u školnych śpiektaklach. Joj važna było źviarnuć na siabie ŭvahu. Navat biehała ŭ svaju staruju škołu na konkurs čytalnikaŭ.
Joj chaciełasia pakazać siabie. Ale jana nie była ahresiŭnaja, chutčej bajaźlivaja. Ź siabroŭkaj Naściaj Sierabroŭskaj jany poŭnaja supraćlehłaść. Naścia — cichaja dziaŭčynka, ni z kim, akramia Steły, nie siabravała. Ja kazała Naścinaj mamie: «Steła nie pasuje ŭ siabroŭki dla vašaj dački». I mama mnie adkazvała: «Heta ž pieršaja ŭ jaje žyćci siabroŭka».
U vyniku Steła stała i apošniaj siabroŭkaj Naści. Adtul i ŭsie hetyja šakujučyja źviestki, jakija hulajuć pa internecie: u vieraśni 2000 hoda Naściu Sierabroŭskuju žorstka zabili, a Steła trapiła ŭ SIZA.
26 udaraŭ nažom
U 2000 hodzie Steła i Naścia razam pastupili ŭ RHHU (Rasijski dziaržaŭny humanitarny ŭniviersitet). Ale pavučycca tam tak i nie paśpieli.
4 vieraśnia Naścia Sierabroŭskaja nie pryjšła dadomu. Jaje pačali šukać.
U pošukach brała ŭdzieł i jaje najlepšaja siabroŭka Steła. Jana telefanavała znajomym, pytałasia, ci nie bačyli jany Naściu.
Sierabroŭskuju abvieścili ŭ vyšuk. A praź dziesiać dzion na poŭnačy Maskvy sabaka znajšoŭ čałaviečuju nahu, abhornutuju cełafanam. Milicyja, jakuju vyklikaŭ haspadar sabaki, adkapała kala darohi jašče niekalki pakietaŭ. U ich byli pareštki cieła Naści Sierabroŭskaj.
Ahułam na ciele Naści naličyli 26 nažavych udaraŭ. 6 u hrudzi i 20 — u śpinu.
Paśla źjaviŭsia toj artykuł u «Kamsamolskaj praŭdzie», padrychtavany žurnalistkaj Anastasijaj Plešakovaj.
Trup pavieźli ŭ aŭtobusie. Ci nie?
Žurnalistka «Kamsamołki» pahavaryła z maładym śledčym Renatam Jurkulijevym, jaki vioŭ spravu. Toj raspavioŭ, što Steła nibyta napisała pryznańnie ŭ zabojstvie. Maŭlaŭ, jany z Naściaj i dvuma siabrami adpačyvali ŭ jaje kvatery, paśla pasvarylisia… Zatym adzin z chłopcaŭ, žychar Litvy, rasčlaniŭ cieła ŭ vannym pakoi, a ranicaj adviez pareštki na aŭtobusie ŭ les.
Voś tolki hetyja fakty paćvierdžańnia nie znajšli. U rasiejskaj prakuratury paviedamili, što sudzimaściaŭ u Čyrkovaj niama. Va ŭsiakim vypadku, chutki pošuk ničoha nie pakazvaje.
«Naša Niva» pahavaryła z samoj Stełaj Čyrkovaj. Tuju historyju jana ŭzhadvaje nie vielmi achvotna, ale paćviardžaje — kala paŭhoda praviała ŭ SIZA.
«Napeŭna, bo ja była apošniaj, chto bačyŭ Naściu», — miarkuje Steła.
U statusie padazravanaj Čyrkova była, pakul usio ž nie złavili chłopca ź Litvy.
Čyrkovu adpuścili. Hałoŭnym padazravanym staŭ chłopiec. A paśla, raskazvaje siońnia Steła, toj litoviec skončyŭ žyćcio samahubstvam. Da suda sprava tak i nie dajšła.
Pa słovach Čyrkovaj, nasamreč usio było nie tak, jak u artykule. Viečarynka była. Ale Naścia pajšła dadomu z kvatery Steły. Bolš dziaŭčynu nie bačyli. Jaje cieła, parezanaje na kavałki, sapraŭdy znajšli ŭ lesie.
«Ja liču, što zabojcu tak i nie znajšli. Toje zrabiŭ nie chłopčyk, a niejki mužčyna, najchutčej. A na chłopčyka paviesili, bo zručna — zamiežnik», — kaža Čyrkova.
Ale ž adkul tady ŭ ŚMI pajšła infarmacyja ab pryznańni Čyrkovaj? Sama Steła ŭsio admaŭlaje.
«Naša Niva» źviazałasia z aŭtarkaj materyjału ŭ «Kamsamołcy» Anastasijaj Plešakovaj. Taja pryznajecca, što historyju ŭ detalach užo nie pamiataje: usio ž prajšło 18 hadoŭ. Ale ŭzhadvaje, što praz praciahły čas paśla publikacyi Steła prychodziła ŭ redakcyju haziety. Plešakova kaža, što jany z Čyrkovaj tady razyšlisia miram.
«Ja źviazałasia z žurnalistkaj, tady navat napisali abviaržeńnie, ale jano čamuści nie vyjšła, pa niejkich unutranych pryčynach haziety», — paćviardžaje Steła.
Ale ž pra historyju z zabojstvam Naści Sierabroŭskaj Čyrkova nie zabyłasia. U 2007 hodzie Steła vypuściła knihu «Dziaŭčyna, jakoj nie było», jakaja vyjšła ŭ žanry tak zvanaha «sientymientalnaha ramana». U knizie raskazvajecca pra ciažarnuju dziaŭčynu, jakuju milicyjanty prymušajuć pryznacca ŭ zabojstvie i rasčlanieńni siabroŭki. Apisvajecca ŭ knizie i turemny pobyt.
Cikava, što na litaraturnych forumach Čyrkova adkryta pryznavała, što była ŭ turmie. Voś tolki kazała, što za kraty trapiła «pa palityčnym artykule».
Darečy, paśla źniavoleńnia ŭ SIZA Čyrkova syšła z RHHU i pastupiła ŭ Akademiju turyzmu.
Susiedka Zajdesa, fanatka Łukašenki… i prosta cikavaja asoba
Siońnia Steła Čyrkova — uzornaja kabieta z «kalavyšejšaha śvietu». Jana nazyvaje siabie i žurnalistkaj, i błohieram, i piśmieńnicaj, biznesvumen i prosta «huru šlubu».
Jana achvotna dzielicca padrabiaznaściami svajho žyćcia, viadzie sieminary i viebinary pra sakrety siamiejnaha žyćcia. Aktyŭna raskazvaje pra dziaciej. Kaža, što z 12 hadoŭ pracuje ŭ žurnalistycy, u 22 hady stała hałoŭnym redaktaram časopisa. Čyrkova — piersanaž cikavy. I bijahrafija ŭ jaje adpaviednaja.
Tak, naprykład, viadoma, što Jermakoŭ — druhi muž Steły. Da jaho Čyrkova była zamužam za inšym mužčynam, Dźmitryjem, ad jakoha i naradziła starejšuju dačku ŭ 2002 hodzie. Ale toj muž akazaŭsia recydyvistam.
Siońnia Čyrkova nie ŭzhadvaje pra jaho. Ale ž internet usio pamiataje. U tym liku i dopisy Čyrkovaj na forumach, u jakich raskazvajecca pra čatyry adsiedki muža i siabroŭ-kryminalnikaŭ. Dopis za 2008 hod:
Praŭda, ludzi, znajomyja sa Stełaj, pisali na forumach, što historyi pra kryminalnikaŭ i muža-złačyncu mohuć być prydumkami. To bok muž (sužyciel?) byŭ, ale ci siadzieŭ jon čatyry razy? Kažuć, u Čyrkovaj jość takaja rysa — prydumvać sabie bijahrafiju. Tak, naprykład, jana pisała na adnym z forumaŭ u 2004 hodzie nastupnaje pra siabie:
«Pieršy šlub — mnie 17, mužu 19, dačku začali praz paŭhoda paśla viasiella. Jašče praz hod zahinuli i muž, i dačka. Druhi šlub — mnie 19, jamu 35. Ciapier mnie 24, jamu 40, dačce 1,5». Praŭda, paźniej pra hetuju trahiedyju Čyrkova nidzie nie ŭzhadvała.
«Našaj Nivie» Steła paviedamiła, što taki siužet byŭ u adnoj ź jaje knih. U žyćci jaje takoha nie zdarałasia. «Ja šmat čaho pisała na forumach», — tłumačyć Steła.
Akramia taho, Čyrkova pastajanna zachaplałasia Idejami. Mienavita tak, ź vialikaj litary. Jana to była tałkijenistkaj, to publikavała ŭ svaim błohu klatvy Satanie, to vykazvałasia na temu aŭtystaŭ — što ich treba adkryta nazyvać chvorymi i invalidami, a nie ludźmi z asablivaściami raźvićcia.
U Minsk, da Karyčaŭ
U 2009 hodzie razam z mužam Ivanam Jermakovym (taksama ŭradžencam Maskvy) Steła pačała pacichu pierabiracca ŭ Minsk. Spačatku pryjechaŭ i znajšoŭ pracu Jermakoŭ, paru hadoŭ siamja pažyła na dźvie stalicy.
A ŭ 2012 kančatkova pryjechała i Čyrkova. Nietypovy krok — zvyčajna ŭsio adbyvajecca pa advarotnym maršrucie.
U šmatlikich intervju biełaruskim ŚMI sama Čyrkova tłumačyła pierajezd prosta. Maŭlaŭ, Biełaruś — idealnaje miesca dla žyćcia. Taja ž Maskva, tolki biez kryminału i hastarbajtaraŭ, a žyćcio tańniejšaje. Da taho ž, joj vielmi padabajecca Łukašenka i jaho kurs na «stabilnaść».
Stełu ŭziali na BT vieści «Dy@błoh ab litaratury» na biełaruskamoŭnym telekanale «Biełaruś-3», praŭda, razmaŭlała jana ŭ efiry pa-rusku. Kala dvuch hadoŭ tamu pieradaču zakryli.
Taksama Čyrkova — pradstaŭnica kampanii «Mamut» u Biełarusi. Heta niderłandskaja kampanija, jakaja śpiecyjalizujecca na transparciroŭcy hruzaŭ.
Taksama Steła napisała až 9 knih u tak zvanym žanry «sientymientalnaha ramanu». Akramia prozy jana piša jašče i vieršy.
Jak raskazvajuć znajomyja, raniej Steła ź Ivanam zdymali katedž na vulicy Kalcova kala Cnianskaha vadaschovišča — u tym ža rajonie ŭ elitnym zakrytym pasiołku maje majomaść Leanid Zajdes, haspadar «Pajedziem, pajadzim».
Ivan Jermakoŭ, muž Steły, taksama asoba zaŭvažnaja.
Ciapier Jermakoŭ — dyrektar pa raźvićci kampanii «Vitśvitstroj», jakaja zajmajecca mantažom liftavoha abstalavańnia.
Steła ž kazała znajomym, što muž pracuje dyrektaram vahonaramontnaha zavoda ŭ Žodzinie.
Pa adukacyi Jermakoŭ inžynier, u siabie ŭ fejsbuku jon piša, što skončyŭ tak zvanuju «Baŭmanku» — prestyžnuju techničnuju VNU.
Akramia taho, Jermakoŭ padzialaje kamunistyčnyja pohlady. Chodziać čutki, što pierajezd u Minsk byŭ mienavita jaho idejaj, bo Biełaruś nadta ŭžo padobnaja da SSSR. Sam Jermakoŭ u razmovie z «Našaj Nivaj» toje i nie paćvierdziŭ, ale faktyčna i nie abvierh. U sacyjalnych sietkach Jermakoŭ troliŭ abaroncaŭ Kurapat i svaich krytykaŭ. U pryvatnaści, jon śćviardžaŭ, što, mahčyma, rasstreły ŭ Katyni — sprava ruk niemcaŭ.
Varta adznačyć, što svoj pracoŭny šlach u Biełarusi Jermakoŭ pačaŭ u kampanii «Zomieks Inviestment», jakaja faktyčna naležyć sierbskim bratam Karyčam. Tak, tym samym uładalnikam «Dana Chołdynhz», jakija zabudoŭvajuć Minsk.
Chto ž moža spračacca ź dziaržavaj?
Pra svaju pajezdku ŭ Kurapaty, jakaja prasłaviła jaje, Čyrkova ŭzhadvaje sa ździŭleńniem — maŭlaŭ, nikoha nie traŭmavali. A ŭ sam restaran, raskazvaje Steła, jana pajechała prosta tamu, što jon pobač.
«My nie hatujem doma, ja nie lublu. A heta restaran najbližejšy da chaty», — zapeŭniła Čyrkova.
Za navinami, śćviardžaje Steła, jana nie sočyć, tamu detalaŭ uźniknieńnia restarana ŭ Kurapatach nie viedaje. Ale kaža tak: «Kali dziaržava vyrašyła, što jano tam treba, to chto ž moža spračacca? Vidavočna, što nie ja».