Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
08.09.2012 / 10:3815RusŁacBieł

Jak adbyvałasia pieršaja prysiaha pa-biełarusku?

8 vieraśnia 1992 tysiačy vajskoŭcaŭ na płoščy Niezaležnaści prysiahnuli na viernaść Biełarusi.

Z čaho ŭsio pačałosia?

— Paśla zdabyćcia krainaj niezaležnaści atrymlivałasia tak: navabrancy, prychodziačy na ​​vajennuju słužbu, prymali znoŭ zaćvierdžanuju prysiahu na viernaść Biełarusi na biełaruskaj movie. Adnak aficery, u adroźnieńnie ad sałdataŭ i siaržantaŭ, zastavalisia pad prysiahaj Savieckamu Sajuzu.
Nonsens! — raspaviadaje ŭdzielnik znakavaj padziei, adzin ź lidaraŭ «Biełaruskaha zhurtavańnia vajskoŭcaŭ» Aleś Stankievič. — Heta značyć, aficery maralna i jurydyčna nie nieśli adkaznaści. Kali b, nie daj boh, paŭstała jakaja situacyja, jany mahli skazać: ja nie prysiahaŭ Biełarusi, tamu abaraniać jaje nie budu.

Aktyvisty «Biełaruskaha zhurtavańnia vajskoŭcaŭ» (BZV) vychodzili ź inicyjatyvaj praviadzieńnia prysiahi na Viarchoŭny Saviet, Saviet ministraŭ. Nieadnarazova sustrakalisia z vysokimi načalnikami ŭ Ministerstvie abarony.

— Spačatku jany byli nie suprać praviadzieńnia prysiahi, ale ŭsio adkładvali jaje i adkładali. Kazali: dy jašče nie čas, jašče nie taja situacyja, — uspaminaje Aleś Stankievič.

Idejaj praviadzieńnia prysiahi aficeraŭ na viernaść Biełarusi była zachoplena i hrupa deputataŭ u parłamiencie.

— Inicyjatyva pryniaćcia prysiahi naležała nie tolki «biełaruskamu zhurtavańnia vajskoŭcaŭ». Jana taksama naležała apazicyi BNF u Viarchoŭnym Saviecie, —
śviedčyć Valeryj Kostka, jaki źjaŭlaŭsia na toj momant majoram KDB. — Naohuł nielha skazać, što BZV isnavała samo pa sabie, a BNF samo pa sabie. Nie było b BNF, nie było b i BZV.

Nie damohšysia vodhuku ŭ Minabarony i ŭradzie, inicyjatary praviadzieńnia prysiahi vyrašyli dziejničać sami.

Nabližałasia data, jakaja stanaviłasia ŭ Biełarusi ŭsio bolš viadomaj.

8 vieraśnia 1514 pad Oršaj vojski Vialikaha kniastva Litoŭskaha razhramili ŭtraja bolšuju armiju Maskoŭskaha kniastva. Na 8 vieraśnia 1992 hoda, Dzień biełaruskaj vajskovaj słavy, i było pryznačana praviadzieńnie prysiahi patryjotami.

U arhkamitet ŭvajšło kiraŭnictva BZV i Narodnaha frontu. Raspaŭsiudžvalisia ŭlotki, tema šyroka aśviatlałasia ŭ presie. Mastaki z supołki «Pahonia» vyrabili charuhvy, partrety histaryčnych asobaŭ, bujny tekst prysiahi i vializny hierb «Pahonia».

Uračystaja cyrymonija była pryznačanaja na druhuju pałovu dnia ŭ niadzielu.

— Na prysiahu jechali z usich kutkoŭ Biełarusi, Salihorska, Barysava Maładziečna… Byŭ patryjatyčny ŭzdym, — uspaminaje Valeryj Kostka. — Ja ŭznačalvaŭ tady Maładziečanskuju strukturu BZV. My, pa-mojmu, zamovili dva aŭtobusy, u Minsk adpraviłasia nie mienš za 50 čałaviek.

Płošča Niezaležnaści była zapoŭnienaja soncam i narodam. U asnoŭnym heta byli ludzi, jakija prajšli vajskovuju słužbu — chto radavym, chto siaržantam, chto aficeram, raspaviadaje Valeryj Kostka.

Na scenie, ustalavanaj nasuprać piedinstytuta, znachodzilisia zasnavalnik i kiraŭnik BZV Mikałaj Statkievič, lidar BNF Zianon Paźniak, piśmieńnik Vasil Bykaŭ.

Uračysta vyjšli ŭ vajskovaj formie aficery, jakija praciahvali słužbu, i deputaty Viarchoŭnaha Savieta. Aficeraŭ uznačalvaŭ kamandzir bryhady śpiecnaza pałkoŭnik Uładzimir Baradač, deputataŭ — Siarhiej Navumčyk. Stali ŭ šerah, stali tvaram da prysutnych.

Paźniak vystupiŭ z pramovaj, u jakoj raspavioŭ, čamu pravodzicca prysiaha. Mikałaj Statkievič začytaŭ jaje tekst. Jaho słovy paŭtarali ŭsio, što stajali na płoščy.

— Heta było vielmi pryhožaje vidovišča. Da hetaha času staić u pamiaci, — uspaminaje Valeryj Kostka.

Zatym lidar BZV prajšoŭ pierad šeraham ŭ dvaccać ź lišnim čałaviek i kožny raśpisaŭsia ŭ pryniaćci prysiahi na aficyjnym błanku.

Da stolikaŭ paciahnulisia z pašpartami tysiačy vajskoŭcaŭ zapasu, jakija žadali podpisam zaśviedčyć svajo pryniaćcie prysiahi na viernaść Biełarusi. Hučaŭ Pałanez Ahinskaha — ludzi spadziavalisia, što jon stanie himnam krainy, jaki na toj momant jašče zaćvierdžany nie byŭ.
Vystupili muzykanty, paety, historyki.

— My ŭsie adčuli, što my adna nacyja, adzin narod, — kaža Valeryj Kostka.

Padzieja 8 vieraśnia 1992 h. prymusiła ŭłady pravieści aficyjnaje pryniaćcie prysiahi usimi aficerami. 31 śniežnia 1992 hoda armiejcy, milicyjanty, supracoŭniki śpiecsłužbaŭ pryniali prysiahu na biełaruskaj movie pad bieł-čyrvona-biełym ściaham i hierbam «Pahonia».

Užo praz hod u palityčnym žyćci Biełarusi pačaŭsia adkat u minułaje.

— Z tych aficeraŭ, chto prymaŭ prysiahu 8 vieraśnia, nichto nie zastaŭsia na vajskovaj słužbie, — raspaviadaje Valeryj Kostka. — Usich «syšli».

Jašče praź niekalki hadoŭ pradstaŭniki śpiecsłužbaŭ i MUS, jakija prymali prysiahu pad bieł-čyrvona-biełym ściaham, pačnuć palavańnie na ludziej z nacyjanalnaj simvolikaj.
Da 20-hodździa znakavaha padziei jaho ŭdzielniki nie zmohuć sabracca razam. Chtości, jak padpałkoŭnik Mikałaj Birukoŭ, nie dažyvie, chtości, jak Uładzimir Baradač, vymušany budzie emihravać. A lider BZV Mikałaj Statkievič i zusim apyniecca za kratami. Ale ich ŭčynak vieraśni 92-ha nie ścierci z pamiaci.

Rusłan Harbačoŭ, «Salidarnaść»

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
PNSRČCPTSBND
12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031