Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
11.09.2018 / 13:3415RusŁacBieł

«My ŭsio addavali kamandavańniu», — abvinavačany ŭ spravie ab śmierci Koržyča

Jaŭhien Baranoŭski. Fota Darji Burakinaj, TUT.BY

Na łavie padsudnych pa spravie ab śmierci sałdata Alaksandra Koržyča try siaržanty — Anton Viaževič, Jaŭhien Baranoŭski i Jahor Skuratovič. Jany pačali havaryć praź miesiac paśla pačatku sudu, piša Radyjo Svaboda.

Abvinavačanyja svaju vinu pryznajuć častkova, admaŭlajučy toje, što ichnyja dziejańni stali pryčynaj samahubstva sałdata.

«Heta byŭ nia chabar»

U pieršy dzień pracesu Baranoŭski, Skuratovič i Viaževič admovilisia davać pakazańni. U vyniku sud pačaŭsia z apytańnia paciarpiełych i śviedak. Abvinavačanyja siaržanty pahadzilisia havaryć tolki 10 vieraśnia. Pieršym pačaŭ Jaŭhien Baranoŭski.

«Ja byŭ pryzvany 17 traŭnia 2016 hodu, — pačaŭ havaryć Baranoŭski. — 24 traŭnia 2017-ha staŭ kamandziram adździaleńnia, atrymaŭ zvańnie siaržanta. Faktyčna vykonvaŭ svaje abaviazki ź lipienia pa kastryčnik. U majo adździaleńnie ŭvachodzili 11 čałaviek. 3-ja vučebna-tankavaja rota 3-j škoły. Ja nie prachodziŭ jakich-niebudź kursaŭ padrychtoŭki małodšych kamandziraŭ. Liču, što nia byŭ padrychtavany da hetaha».

Na dopycie Baranoŭski pryznaŭsia, što na momant vykanańnia svaich abaviazkaŭ viedaŭ ich nia ŭ poŭnym abjomie. Adkazvajučy na pytańni prakurora, siaržant skazaŭ, što ciapier nia moža ŭ poŭnym abjomie adkazvać na pytańni pra svaje byłyja abaviazki i praviły, pryniatyja ŭ jahonaj byłoj častcy, bo ich paprostu nia pamiataje.

«Na momant słužby ja viedaŭ svaje abaviazki, ciapier nie, nia pamiataju ich całkam — skazaŭ Baranoŭski. — Svaje abaviazki vykonvaŭ nia ŭ poŭnym abjomie. U nas pravodzilisia zaniatki ab supraćdziejańni karupcyi, ale ja byŭ na ich razy dva, ničoha nia viedaŭ pra toje, što nielha prymać rečy ad padnačalenych».

Baranoŭski taksama raskazaŭ, što, pavodle praviłaŭ častki, mabilnyja telefony sałdaty mahli atrymlivać u volny čas u vychodnyja dni, a taksama ŭ vypadku krajniaj nieabchodnaści. Usio heta datyčyłasia tolki telefonaŭ biaz kamery, dyktafona i dostupu ŭ internet. Smartfony ličylisia pazastatutnymi pryładami i byli zabaronienyja dla vykarystańnia na terytoryi vajskovaj častki zusim.

«Ja pavinien byŭ zabirać telefon u sałdata, kali bačyŭ, što jon karystajecca im u niedazvoleny čas, paviedamić pra heta kamandziru roty, — raskazaŭ Baranoŭski. — Ja nia mieŭ prava vydavać telefony sałdatam. Asabista ja nia bačyŭ, kab sałdaty karystalisia telefonami ŭ niedazvoleny čas. Toje, što ja braŭ hrošy za dazvoł karystacca mabilnikami bieśpieraškodna, heta nia byŭ chabar, ja tak liču. Heta było złoŭžyvańnie słužbovymi paŭnamoctvami»

Baranoŭski paviedamiŭ sudu, što sałdaty sami padychodzili da jaho z prapanovami zapłacić za mabilniki i sami ž nazyvali rascenki (20 rubloŭ za karystańnie telefonam bieź internetu i 40 za smartfon. — RS). Siaržant śćviardžaje, što niekalki razoŭ admaŭlaŭsia, adnak sałdaty prajavili nastojlivaść i ŭ vyniku jon ŭziaŭ ad ich hrošy.

«Z faktam ja zhodny, ja z artykułam KK nia zhodny, — skazaŭ Baranoŭski. — Heta nia byŭ chabar. Čamu ja tak dumaju, patłumačyć nie mahu. Ale ja tak liču».

Taksama abvinavačany siaržant zajaviŭ, što šerah zhadanych u materyjałach spravy epizodaŭ z vykupam mabilnych telefonaŭ nie adpaviadaje rečaisnaści. U pryvatnaści, vypadak z vykupam telefonu šarahoŭcam Askierkam (siabra Koržyča pa słužbie. — RS).

«Koržyč padychodziŭ da mianie z prośbaj vykupić telefon, — skazaŭ Baranoŭski. — Atrymaŭ ad jaho 40 rubloŭ. Ale heta byŭ nia chabar, a złoŭžyvańnie. U suviazi z čym ja atrymaŭ ad Koržyča hrošy, patłumačyć nie mahu. Pry mnie Koržyč mabilnym telefonam nie karystaŭsia nikoli».

«Koržyč nabyvaŭ mnie pradukty sam»

Adkazvajučy na pytańni prakurora Šarstniova, Baranoŭski taksama paviedamiŭ, što mieŭ z Koržyčam tavaryskija stasunki.

«Ja nikoli nie patrabavaŭ ad Koržyča niešta mnie kupić, u nas za toj čas skłalisia tavaryskija adnosiny, — zajaviŭ Baranoŭski. — Niešta jon nabyvaŭ časam, niešta ja. Ciapier užo nia pamiataju, što kankretna. Na śledztvie ja pryblizna nazvaŭ, što jon nabyvaŭ. Pakupki byli, ale ja nie patrabavaŭ. Svaje dziejańni apisać nie mahu. Koržyč častavaŭ mianie, časam ja častavaŭ jaho».

Prykładna takim ža čynam Baranoŭski apisaŭ i inšyja vypadki atrymańnia praduktaŭ ad sałdataŭ u jakaści ŭznaharodžańnia za dazvoł schadzić u kramu. «Patrabavać ja nie patrabavaŭ, ale prasiŭ», — skazaŭ Baranoŭski. Abvinavačany pryznaŭsia, što nia pamiataje pamieru hrašovych sumaŭ, na jakija sałdaty nabyvali jamu pradukty, i nia moža pryhadać prykładnych cenaŭ na pradukty ŭ vajskovaj kramie. Taksama Baranoŭski zajaviŭ, što nia moža patłumačyć sudu takija svaje dziejańni.

«Ja siońnia nie mahu vam hetaha rastłumačyć (faktu nabyćcia jamu šaŭrmy sałdatami), šmat času prajšło, — skazaŭ Baranoŭski. — Kavu, vafli, cyharety ja pamiataju, nakont inšaha ničoha patłumačyć nie mahu. Kolkaści nia pamiataju. Ad mianie kiraŭnictva roty patrabavała nabyvać pradukty, ja sam nia moh, nie zaŭsiody mieŭ hrošy, prasiŭ sałdataŭ nabyvać. Pradukty pieradavaŭ kamandavańniu roty. Kamu i pry jakich abstavinach, ja nia pamiataju. Heta było na samoj spravie, ale ja nie razumieju, jak patłumačyć».

Dopyt siaržanta praciahvajecca.

Aleś Pilecki, Radyjo Svaboda

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera