Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
01.06.2018 / 18:4469RusŁacBieł

Valancin Stefanovič adkazvaje Hańnie Śmilevič: Niedyskryminacyja — naša tradycyjnaja kaštoŭnaść

Vyviešany viasiołkavy ściah na budynku ambasady Vialikabrytanii ŭ Minsku vyklikaŭ reakcyju nie tolki ŭ MUS, ale i ŭ šyrokim biełaruskim hramadstvie. Sotni kamientataraŭ pad artykułami na hetuju temu na staronkach internet-partałaŭ zadajucca adviečnymi i zvykłymi ŭžo pytańniami — čamu jany naviazvajuć «čužyja» dla našaj krainy kaštoŭnaści i «nieprymalny» dla nas ład žyćcia? U mianie ŭ suviazi z hetaj dyskusijaj taksama ŭźnikła pytańnie. A što na samoj spravie ŭjaŭlajuć saboj našyja tradycyjnyja kaštoŭnaści, ci byvajuć jany naohuł «našymi» i «nie našymi», i što aznačaje fraza «nieprymalny ład žyćcia»?

Pad tradycyjnymi kaštoŭnaściami ludzi vielmi časta razumiejuć h.zv. «tradycyjnyja» siamiejnyja kaštoŭnaści, a taksama apielujuć da chryścijanskich kaštoŭnaściaŭ i tradycyjaŭ našaha hramadstva.

Tradycyjnyja siamiejnyja kaštoŭnasc,i na dumku tych, chto da ich apieluje, jak praviła, vyjaŭlajucca ŭ sajuzie mužčyny i žančyny, jaki stvarajecca ŭ metach praciahnieńnia rodu. Mienavita taki sajuz mužčyny i žančyny adpaviadaje i chryścijanskim pryncypam viery. Ničoha nie maju suprać takich padychodaŭ da pabudovy siamji. Adnak adznaču pry hetym, što daloka nie ŭsie hramadzianie našaj krainy źjaŭlajucca chryścijanami i viernikami. Svaboda sumleńnia vyjaŭlajecca nie tolki ŭ pravie vyznavać peŭnuju relihiju, ale i ŭ pravie nie vyznavać nijakuju. Adpaviedna kožny sam dla sabie vyznačaje tyja maralnyja kaštoŭnaści, ź jakimi jon žyvie, i nie musić ich naviazvać inšym. Da taho ž, Biełaruś źjaŭlajecca siekularnaj, h.zn. śvieckaj, dzie relihija adasoblenaja ad dziaržavy. Relihijnaja ideałohija moža być adnoj z šerahu inšych ideałohij, jakich mohuć prytrymlivacca hramadzianie, palityčnyja partyi i hramadskija abjadańni. Pry hetym nivodnaja ź ideałohij nie moža źjaŭlacca panujučaj u dziaržavie i abaviazkovaj dla ŭsich. Takim čynam u sučasnym socyumie suisnujuć pradstaŭniki i nośbity samych roznych ideałohij, relihijnych vieravańniaŭ i ładu žyćcia.

Dy i mety sučasnaha sajuza mužčyn i žančyn mohuć być zusim roznyja — nie tolki vyklučna reprudykcyjnyja. Jak darečy i formy: ad aficyjna zarehistravanych dziaržavaj u vyhladzie šluba, tak i ŭ niezarehistravanych sužycielstvach. Uvohule prava na stvareńnie siamji — heta prava čałavieka, jakoje vynikaje ź jahonaj čałaviečaj sutnaści i ŭ mienšaj stupieni patrabuje jakoha b ni było umiašalnictva z boku hramadstva i dziaržavy. Nu chiba zakanadaŭča ŭrehulavany šlubny ŭzrost, uzajemnyja abaviazacielstvy muža i žonki, u tym liku pa ŭtrymańni i vychavańni dziaciej. Tamu pytańnie «tradycyjnaści» siamiejnych kaštoŭnaściaŭ — sprava vielmi adnosnaja, u roznych indyvidaŭ jany mohuć być adroznymi.

Akramia taho, nie treba zabyvać, što ŭtvareńnie siamji — heta prava, a nie abaviazak. Žyć bieź siamji ci mieć svabodnyja stasunki ź niekalkimi ci adnym partnioram — heta tak ža tradycyjna. Čamu? Dy tamu, što heta pryvatnaje žyćcio čałavieka, u jakoje nie pavinna ŭmiešvacca dziaržaŭnaja mašyna. Jano, pryvatnaje žyćcio, źjaŭlajecca niedatykalnym, i ŭmiašalnictva ŭ jaho z boku inšych niedazvolenaje na zakanadaŭčym uzroŭni, kali, viadoma, heta nie datyčycca niejkich zabaronienych (kryminalizavanych) formaŭ pavodzinaŭ i stasunkaŭ (z asobami, maładziejšymi za ŭzrost seksualnaj niedatykalnaści, naprykład). Asabistaje žyćcio čałavieka nie pavinna zaležyć ad taho, źjaŭlajecca jano «prymalnym» dla kahości inšaha, bolšaści hramadstva ci dziaržavy. Skasavańni šlubaŭ i asobnaje pražyvańnie muža i žonki ci dašlubnyja i pa-za šlubnyja stasunki, vierahodna, taksama źjaŭlajucca «nieprymalnymi» dla bolšaści hramadstva, adnak spres sustrakajucca i praktykujucca ŭ našym štodzionnym žyćci.

Ludzi ŁHBTK+ u našaj krainie karystajucca tymi ž samimi pravami, što i ludzi inšaj seksualnaj aryjentacyjaj i hiendarnaj identyčnaściu. Jany majuć adnolkavyja ź inšymi hramadzianami pravy i svabody. U tym liku prava na asabistaje žyćcio, jakoje treba razumieć taksama jak i nie ŭmiašalnictva ŭ jaho z boku inšych. Jany majuć prava być samimi saboj, u rešcie rešt, vieści zvyčajnaje žyćcio.

Nie zaležna ad taho, źjaŭlajecca heta «prymalnym» dla kahości ci nie. Hetaje prava naležyć im ad naradžeńnia, a nie ŭstanaŭlivajecca dla ich kimści inšym, u tym liku dziaržavaj i jaje pradstaŭnikami. Jany majuć prava svabodna chadzić pa vulicach, nie bajučysia być abražanymi ci źbitymi z-za taho, što navakolnym stała viadoma ab ich seksualnaj prynaležnaści, stvarać hramadskija arhanizacyi, karystacca svabodaj vykazvańnia svajho mierkavańnia i svabodaj mirnych schodaŭ, stvarać siemji ci sužycielstvy.

Usio heta zamacavana ŭ Kanstytucyi našaj krainy i inšych jaje zakonach, u tym liku i ŭ Zakonie «Ab orhanach utnutranych spraŭ», jakija zabaraniajuć usialakaha kštałtu dyskryminacyju, i, adpaviedna, heta taksama źjaŭlajecca našaj tradycyjnaj kaštoŭnaściu. Kaštoŭnaściu sučasnaj jeŭrapiejskaj krainy.

Čytyjcie taksama: Hanna Śmilevič rezka vykazałasia pra fieminizm, ŁHBT, pierahiby i praźmiernuju palitkarektnaść

Valancin Stefanovič, spring96.org

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
PNSRČCPTSBND
12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031