⤷Pytańniečka, aha - sirata. ale ź inciaresnaj bijahrafi. "Irina Abielskaja rodiłaś v 1965 hodu v Briestie, Biełorusskoj SSR.Ona proischodit iz siemji miedikov. Jejo babuška była fieldšierom, i vsie jejo rodstvieńniki byli śviazany s miedicinoj.Jejo mať — Ludmiła Postojałko (1941—2007), była ministrom zdravoochranienija Biełoruśsii v 2002—2005 hodach. Striemitielnyj kaŕjernyj rost śviazyvajut s kaŕjeroj dočieri. V koncie 2005 hoda Ludmiła Postojałko ušła iz pravitielstva, tak kak tiažieło boleła onkołohičieskim zabolevanijem. Pri etom zaniała post člena Sovieta Riespubliki. Umierła 6 marta 2007 hoda.Jejo tiotia i brat Andriej Stiepanovič Postojałko — takžie vrači.Otiec — Stiepan Nikołajevič Postojałko, rodiłsia v 1933 hodu v dierievnie Batarieja Bieriozovskoho rajona Briestskoj obłasti, 22 janvaria 1952 hoda był ariestovan v dierievnie Bierioza vmiestie s roditielami i bratom za pomoŝ Orhanizacii ukrainskich nacionalistov, był osuždion po staťjam 63-1 («iźmienu rodinie, to jesť diejstvija, sovieršiennyje … v uŝierb vojennoj moŝi SSSR, jeho hosudarstviennoj niezavisimosti ili nieprikosnoviennosti jeho tierritorii») i 76 (učastije v orhanizacii ili podhotovkie lubych «kontrrievolucionnych» diejstvij — ot špionaža do pomoŝi mirovoj buržuazii) Uhołovnoho kodieksa 1928 hoda, pośle osvoboždienija iz ispravitielno-trudovoho łahieria v Norilskie (Norilłah) posieliłsia v Briestie i načał rabotať na «Briestenierho», dosłužiłsia do rukovodiaŝich dołžnostiej. Postojałko byli rieabilitirovany 29 ijula 1992 hoda riešienijem priezidiuma Briestskoho obłastnoho suda"
Ludzi z mazhami tady razumieli, što pytańnie "ab nadańni ... roŭnaha statusu" nakiravana nie na abaronu "russkoho jazyka", a suprać biełaruskaj movy. Ruskaj movie ničoha nie pahražała. Va ŭmovach hłabalizacyi (vializnyje pamiery ruskamoŭnaha internetu i t.p.) ruskaja mova była b u RB pad №1 navat z adzinaj dziaržaŭnaj movaj, biełaruskaj. Ale biełmova adčuvała b siabie bolš upeŭniena i była b zaraz macniej.
⤷ Tak, dumaju, što ŭ hetym pytańni chłusić jana b nia stała. Kali łuka chacieŭ jaje "pryščučyć" na samym pačatku svajho piardziziencva dyk syny jaho jamu zajavili: r
Rabi što chočaš, ale mamku ŭ kryŭdu nie damo. Zadušym imhnienna.
Kaki krasivy mužčyna. Dietki krasivyje buduć. Krasata spasiet eta mir!Viešajcie pa-bolšie krasivych fotačak litsa u Tindiery, dievački. Maja dačuška tak s vaśmova raza našła svai nastajaŝyje dom, mašinu i lubov. Každyj raz pa adnamu vsivo, ni srazu.
A niet. Snačała ana našła žanatava araba u Minsku, Ivropu pa-proŝe, Polšu, patom Hirmaniju, 6 u summie raz s raznymi nachadiła, s dvuma ničevo nie našła, nikakoj lubvi. I cipier my tut ščaślivy. Nikamu nie atčvajvacca, i vy najdietie svaje ščaście s krasivym evrapieskim mužčynaj!
Nie znaju, kak u koho, no u nas v škole bieł.mova vsiehda vosprinimałaś kak inostrannyj jazyk pośle anhlijskoho. K russkomu jazyku i litieraturie hotoviliś konkrietno, zubrili ot korki do korki. A eto był jeŝio 1994 hod.
⤷Belarus, dyk tak i jość. i pa chodu nie mianiajecca z hadami :/ ja ŭ škołu pajšła na 10 hadoŭ raniej, čym vy. pradmiet "biełaruskaja mova" - z druhoha kłasa. "vykładała" jaho zavuč małodšych kłasaŭ. usie astatnija pradmiety - nastaŭnica małodšych kłasaŭ. a dla movy, bačycie, było zroblena vyklučeńnie. pryčym, drennaje. bo ŭsio, što ja vyniesła z "urokaŭ" hetaj ciotki (a tam realna - biezhramatnaja (ja 8-hadovaja viedała kudy bolš) złaja sielskaja ciotka), što ciotka nienavidzić movu
Osobienno protivno było izučať niebylicy po priedmietu "Historyja Biełarusi", boleje pravdopodobno istorija była izłožiena v učiebnikach po Vsiemirnoj istorii.
⤷ Faršmak, jeśli vy čitajetie po-biełarusski, to nie polenitieś projti po ssyłkie, jeśli niet, to v dannom słučaje rieč idiot ob istorii našiej strany i jejo falsifikacii profiessorom Łavrientijem Siemionovičiem Abieciedarskim v svoich učiebnikach i "naučnych rabotach" kotoryje on vypołniał po zakazu partii.
Ot siebia dobavlu po śvidietielstvam studientov kotoryje u nieho v to vriemia učiliś i sdavali ekzamieny - nienavidieł studientov, osobienno prohrieśsivno m kritičieski myślaŝich i vstupavšich v polemiku po spornym voprosam v jeho vidienii istorii Biełarusi.
https://be-tarask.m.wikipedia.org/wiki/%D0%9B%D0%B0%D1%9E%D1%80%D1%8D%D0%BD%D1%86%D1%96_%D0%90%D0%B1%D1%8D%D1%86%D1%8D%D0%B4%D0%B0%D1%80%D1%81%D0%BA%D1%96
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
"Irina Abielskaja rodiłaś v 1965 hodu v Briestie, Biełorusskoj SSR.Ona proischodit iz siemji miedikov. Jejo babuška była fieldšierom, i vsie jejo rodstvieńniki byli śviazany s miedicinoj.Jejo mať — Ludmiła Postojałko (1941—2007), była ministrom zdravoochranienija Biełoruśsii v 2002—2005 hodach. Striemitielnyj kaŕjernyj rost śviazyvajut s kaŕjeroj dočieri. V koncie 2005 hoda Ludmiła Postojałko ušła iz pravitielstva, tak kak tiažieło boleła onkołohičieskim zabolevanijem. Pri etom zaniała post člena Sovieta Riespubliki. Umierła 6 marta 2007 hoda.Jejo tiotia i brat Andriej Stiepanovič Postojałko — takžie vrači.Otiec — Stiepan Nikołajevič Postojałko, rodiłsia v 1933 hodu v dierievnie Batarieja Bieriozovskoho rajona Briestskoj obłasti, 22 janvaria 1952 hoda był ariestovan v dierievnie Bierioza vmiestie s roditielami i bratom za pomoŝ Orhanizacii ukrainskich nacionalistov, był osuždion po staťjam 63-1 («iźmienu rodinie, to jesť diejstvija, sovieršiennyje … v uŝierb vojennoj moŝi SSSR, jeho hosudarstviennoj niezavisimosti ili nieprikosnoviennosti jeho tierritorii») i 76 (učastije v orhanizacii ili podhotovkie lubych «kontrrievolucionnych» diejstvij — ot špionaža do pomoŝi mirovoj buržuazii) Uhołovnoho kodieksa 1928 hoda, pośle osvoboždienija iz ispravitielno-trudovoho łahieria v Norilskie (Norilłah) posieliłsia v Briestie i načał rabotať na «Briestenierho», dosłužiłsia do rukovodiaŝich dołžnostiej. Postojałko byli rieabilitirovany 29 ijula 1992 hoda riešienijem priezidiuma Briestskoho obłastnoho suda"