Takaja samaja jak i adbudova haspadarki paśla WWII. Biełarusy sami pa sabie žyli, kamuniaki (dakładniej kaho napryvazili, tak jak zahinuŭ kožny treci) sami pa sabie i źbirali abrok (zaraz tak zvanaja ŭłada robić). Chto nia vieryć - chaj spytaje svaich babul pra Stalinskija dziažablihacyi (takija samyja jak byli ŭ 1998 u Rasiei i abvieščany defołt) i jak jany raspaŭsiudžvalisia siarod sialan. Nu i zaadno spytaje dla čaho vydavaŭsia zamiest pašparta dakumient u jakim stajaŭ štamp - Pražyvaŭ(ła) pad akupacyjaj.
Kakbe i tak, jeśli ty iz kłassa jabatiek i łukašistov, tohda da, vchodiš v takoj raskład, o kotorom hovorit Daniejko. I to, eto spraviedlivo tolko k načału 2000 hodov. Daleje politika i pochody iźmieniliś. Byli sozdany uzkije i zakrytyje tovarisčiestva po obsłuhie, prisłuhie (uzkij kruh ekonomičieskich diełkov, dla nužd siemiejstva, da sozdanije ekonomičieskoj kormuški, dla tak nazyvajemych siłovikov, tipa "hosudarstvieńnikov" v hosudarstvie, dla uzkoho kruha, kotoryje i obieśpiečivajut stabilnosť vłasti viencienosnoho siemiejstva, stało razriešaťsia tolko to, čto privodiło k usileniju vłasti etoho siemiejstva (pravilnieje - vyvodka, kak i sobranije VNS, pośle filtrov KHB, MVD, AP vyhladit, kak navoz i otbrosy biełorusskoho Naroda). Možno rassmotrieť dannyj vopros s pomoŝju raspriedielenija Haussa-Łapłasa, t.ie., pik effiektivnosti socialnoj politiki siemiejstva, effiektivnosti ekonomičieskoj politiki siemiejstva, kohda było, choť i minimalnoje, no raźvitije socialnoj, obŝiestviennoj śfiery, ekonomiki, nauki, obrazovanija, miediciny, projdien navsiehda i biespovorotno, t.k., vsie, pieriedovyje, sovriemiennyje i dažie prosto normalnyje !!! ekonomičieskije, socialnyje, naučnyje politiki i instrumienty viedut k potierie vłasti siemiejstva, potierie vłasti hłavnoho siemjanina!
Krivaja Haussa-Łapłassa śmiestiłaś v storonu diebilizacii, riehriessa, diehradacii, primitivizacii ekonomiki, k otsutstviju socialnoj politiki, k uchudšieniju sistiemy obrazovanija, miediciny, nauki. Vsie siły brošieny na vskarmlivanije i vyraŝivanije posłušnych, nizkoobrazovannych chołujov....
⤷ Čto było rańšie, a čto budiet dalšie ?, imienno tak! I daniejka počuvstvovał, čto lizať eto značit spasti žizń. Karpienkovy i čiemodanovy nie obriemienieny sostradanijem.
Debił. I mienavita hetak. Chvoryja piensijaniery leki sabie dazvolić nie mohuć. A niekatorych lekaŭ prosta niama ŭ krainie. I hetyja ludzi chočuć "budavać novuju Biełaruś". Idzi ty ŭ dupu razam z tym, kaho padtrymlivaješ.
Ekanamist Danejka krychu pierabłytaŭ: sacyjalnaja padtrymka ad Łukašenki sapraŭdy žorstkaja i čaściej za ŭsio nulavaja (kali sprava nie idzie ab achoŭnikach jahonaha režymu), ale pamiery padatkaŭ i sacyjalnych adličeńniaŭ čamuści vyšejšyja za raźvityja jeŭrapiejskija krainy kštałtu Polščy.
Vielmi kaštoŭnaje i ščyraje śviedčańnie sp.Daniejki. Ja ŭ zachapleńni ad jahonaj intelektualnaj advahi. Narešcie choć niechta navažyŭsia skazać ščyruju praŭdu. I heta nie aby chto, a pradstaŭnik nealiberalnaj ekanamičnaj płyni par excellence. Faktyčna jon pryznaŭ, što (a) anijaki Łukašenka nia kamunisty (jak jon lubić sam siabie pazycyjanavać), a faktyčna skrajnie-pravy palityk na štataŭski kapył, (b) razychodžańni pamiž Łukašenkam i pravymi apazycyjnymi "elitami" čysta kasmetyčnyja -- jak viadoma, unutryvidavaja kankurencyja samaja zaciataja.
Biełaruski nacyjanalny ruch histaryčna farmavaŭsia, jak demakratyčny levy i sacyjalistyčny -- marksistoŭski (BSDP) i leva-narodnicki (BPS-R, BPS-F). Navat biełaruskaja histaryčnaja chadecyja ŭ 1939 hodzie vitała prychod Čyrvonaj Armii (inšaja sprava, čym heta skončyłasia dla ich samich i dla ŭsiaho narodu). Čas viartacca da karanioŭ -- preč z nealiberalnaj prapahandaj. Hodzie ź@sirać mazhi biełarusaŭ pastulatami trickle-down economics, raznastajnymi fon Hajiekami dy fon Mizesami -- ichnaje miejsca ŭ intelektualnaj pamyjnicy, a nie ŭ svabodnaj Biełarusi.
Lepš by nie hańbiŭsia sa svaim razumieńniem sacyjalnaj palityki ŭ ZŠA
41
sociałka ot łukašienko i Daniejko (popravleny daty, udałoś prodieržaťsia na 12 let bolšie)/adkazać/
28.04.2024
Minsk. Viesna 2025 hod.
Načał pitaťsia hołubiami. Oni vkusnyje i poleznyje. Kora dierievjev prihodna v kačiestvie pripravy i zavarivanija čaja. Davno chožu pieškom, uznał očień mnoho novoho i intieriesnoho o svojom horodie i jeho architiekturie. Na dień roždienija zakołoł dvorniažku. Na bałkonie vialatsia vvierch tormaškami zasolennyje vorobji. Sam siebie šju odieždu. Uznał kak plesti łapti. Mojuś raz v miesiac, razžihajem kostier vo dvorie i hriejem v viedrach vodu. Paru raz udałoś pojmať rybu. Variu bražku i stavlu kvas. Čajnyj hrib — tožie chorošo. Dumajem s žienoj vziať kriedit na dvoich i kupiť viełosipied. Vozduch v horodie stanovitsia čiŝie, riedkije mašiny udivlajut dietvoru. Horod pustiejet. Včiera vidieł, kak mimo projezžał priezidient na svojej karietie. Sobirajemsia nataskať s žienoj ziemli v kvartiru i posadiť kartochi. Očień chočietsia kartochi… Davno nie jeł etoho izyskannoho bluda, kartocha. Varienoj kartochi, žarienoj, piečionoj… Hovoriat priezidient jest kartochu každyj dień, no my s žienoj nie vierim, už bolno skazočno eto zvučit: kartocha každyj dień. S nietierpienijem ždiem leta! Tarakanov doma niet… Poślednieho sjeli jeŝie v sientiabrie 2024… Komary k nam zaletať bojatsia, naši vieny vsasyvajut ich čieriez ich žie chobotok! Pierielotnyje pticy proletajut nad moim horodom tolko na vysotie 12 000 mietrov, nižie bojatsia… narod dopryhivajet! Žaby viesnoj kvakajut tolko sidia hłuboko pod vodoj! Krysy ušli iz horoda navsiehda! Siehodnia piervyj raz otvarił šnurki, jeśli kak śledujut posoliť — pochoži na spahietti (chotia, čto takoje spahietti nie pomniat dažie stariki…)
A v eto vriemia priezidient o socialnoj politikie:
Utrom mažu butierbrod —
Srazu mysl: a kak narod?
I ikra nie leziet v horło,
I kompot nie ljetsia v rot!
Nočju vstanu u okna
I stoju vsiu noč biez sna...............................
Sacyjałka mošnaja, zarpłaty Łukašenka dajot, daža nie zarabotanyja, piensii, choť i pražyť nievazmožna, no toža Łukašenka dajot !
Vaniučyja balnicy, s svaimi ukołami i bintami, toža Łukašenka dajot !
Paetamu nie nada vrať.
A jak zaboticca ab pamieršym biełarusie, hdie vy takuju zabotu ab pakojnikach nojdicie va usim
mire ?!!! Niama takoj zaboty nihdie ! Kab nie miašau Łukašenku žyť i nie nadajedau, to Łukašenka i miesta pad mahiłu daśť i hrošy, kab zakapali, dasť, kab nie valausia i nie vaniau.
adnojčy słuchaŭ Daniejku u Pres Kłubie, tam jon chvaliŭ što Łukašenka nie daŭ ničoha pryvatyzavać, i što ŭ vyniku tak zahartavaŭ biełaruskich pradprymalnikaŭ, što tyja stvarali biznesy tolki z nula, a ničoha nie raskradali. I što heta zdarovy šlach, a lubaja prychvatyzacyja była b škodnaj. Pytańnie, ci dobra što tysiačy pradpryjemstvaŭ razarylisia i abo stajać ciapier ruinami ŭ rajcentrach, abo zabudavanyja žyvymi kvartałami, nie ŭzdymałasia.
Jašče adno pytańnie - ci jość uvohule za što krytykavać Łukašenku, pavodle Daniejki? Ci Etnarch nastolki mudry i vialiki, što jahonaje imia budzie zapisanaje ŭ etničnuju historyju biełarusoŭ na viaki?
a nakont sacyjalnaj palityki - chaj by zhadaŭ jakija ŭ RB, naprykład, piensii pa invalidnaści i jak "lohka" ich atrymać.
sacyjalnaja padtrymka ad Łukašenki sapraŭdy žorstkaja i čaściej za ŭsio nulavaja (kali sprava nie idzie ab achoŭnikach jahonaha režymu),
ale pamiery padatkaŭ i sacyjalnych adličeńniaŭ čamuści vyšejšyja za raźvityja jeŭrapiejskija krainy kštałtu Polščy.
I ikra nie leziet v horło,
I kompot nie ljetsia v rot! Nočju vstanu u okna
I stoju vsiu noč biez sna...............................