U honar 25-hodździa biełaruska-polskaj damovy pijanist vystupaŭ na scenie Fiłarmonii bosy
Niezvyčajny kancert adbyŭsia ŭ mienskaj Fiłarmonii 29 červienia. U honar 25-j hadaviny padpisańnia biełaruska-polskaj damovy ab družbie i dobrasusiedstvie ihrali biełaruski i polski pijanisty.
Palak Lešak Moždžer ihraŭ bosy. Dumaju, heta pieršy raz u historyi našaj Fiłarmonii, kab pijanist ihraŭ bosy.
Vybar pijanistaŭ byŭ nie vypadkovy. Moždžer maje karani ŭ Hrodnie. Uvohule to Moždžer — suśvietna viadomaje imia, virtuoz džazavaha fartepijana. Jon charyzmatyčnaja asoba, niezvyčajna trymajecca i vydatna razmaŭlaje z załaj.
Moždžer usiudy vystupaje bosy — heta jahony firmovy styl.
Ź im ihraŭ biełarus Kirył Kieduk — uradženiec Hrodna, ale hadavaniec polskaj fartepijannaj škoły. U Kieduku spałučajucca majsterstva i niejki pryrodny chulihanski šarm.
Kirył Kieduk. Fota ź jahonaj staronki ŭ fejsbuku.
Spałučeńnie džazavaha stylu Moždžera i kłasičnaha — Kieduka — davała niezvyčajny efiekt.
Pierad kancertam da prysutnych źviarnulisia pasoł Polščy ŭ Biełarusi Konrad Paŭlik, pieršy ministr zamiežnych spraŭ Biełarusi Piatro Kraŭčanka (jon u svaim vystupie cytavaŭ Hienijuš i nazvaŭ polski narod takim sama bratnim biełarusam, jak i rasijski) i pieršy pasoł Polščy ŭ Biełarusi Elžbieta Smułkova, jakaja pad haračyja apładysmienty vyjšła na scenu z kijočkam.
Kancert zładziŭ Polski instytut u Miensku. Dziaržaŭnym kamiernym arkiestram dyryžyravaŭ Aleh Lasun. Varta adznačyć, što zała nie była poŭnaja, bo častka biletaŭ była raźmierkavanaja pa zaprašalnikach, ale dzień praviadzieńnia imprezy supaŭ z pryjomam z nahody Dnia niezaležnaści ZŠA, kudy źbirajecca staličny bamond.
Kulminacyjaj viečaru stała vykanańnie Moždžeram i Kiedukom, na dva fartepijana, razam ź biełaruskim dziaržaŭnym kamiernym arkiestram i pierkusijanistami Varyjacyj na temy z Pahanini Vitaŭta Lutasłaŭskaha. A na zakusku Moždžer i Kieduk pad avacyi impravizavali na temu «Kupalinki». Zała była ŭ zachapleńni i doŭha nie adpuskała ich.