Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
11.06.2017 / 22:4019RusŁacBieł

Novy śpiektakl Svabodnaha teatra: alternatyŭnaja karcina vajny, jakaja malujecca za viaskovym stałom

Premjeru Svabodnaha teatra pa knizie Źmitra Bartosika «Byŭ u pana vierabiejka havaruščy» nie abmiarkoŭvaŭ tolki toj, chto zusim nie cikavicca mastactvam. Krytyki chvalać, a režysior Mikałaj Chalezin na dadzieny momant nazyvaje «Vierabiejku» svaim samym značnym prajektam u žyćci. Čym ža ŭ hety raz padkuplaje Belarus Free Theatre?

Sprava tut nie ŭ tym, što hledačoŭ padčas pastanoŭki častujuć samahonkaj i skvarkami. A ŭ praryŭnoj formie, abranaj dla raskazvańnia historyj z knižki. Dy vajennaj z postvajennymi temami, jakija, niahledziačy na svaju źbitaść, da hetaha času aktualny, bo nie ŭsio, što nam dazvolili viedać pra Biełaruś XX stahodździa, jość praŭda.

«Vierabiejka» dazvalaje ŭbačyć alternatyŭnuju karcinu vajny»

Kniha Bartosika vyrasła ź pieradačy na radyjo «Svaboda», dla jakoj jon padarožničaŭ pa biełaruskich hłybinkach i źbiraŭ hałasy prostych ludziej. U vydańnie ŭvajšli 35 historyj.

Fota: lit-bel.org.

«Ja nie historyk, ja prosta jezdžu pa Biełarusi i razmaŭlaju ź ludźmi. I budu praciahvać hetym zajmacca dalej. Mnie cikava vyciahnuć z čałavieka toje, što zaŭtra jon źniasie z saboj u mahiłu, bo biez hetaj asobnaj historyi karcina vajny i postvajennaha žyćcia nie budzie poŭnaj. Maja karcina vajny davoli łakalnaja, miascovaja i pravincyjnaja, ale jana vielmi čałaviečnaja», — kaža Źmicier.

Dla demanstracyi knižki dramaturhi Mikałaj Chalezin i Maryja Bialkovič abrali vydatnuju formu — viaskovaje zastolle. Dzień naradžeńnia Rehiny hledačy razam z akciorami śviatkujuć za adnym stałom. Tak, hledačoŭ sadziać za adzin stoł z akciorami na scenie. Taki farmat viačorak, dzie jość miesca i sprečkam, i śpievam, i tancam, a kali-nikali i bojkam. Usio heta daŭno ŭsprymajecca jak niešta samo saboj zrazumiełaje i štodzionnaje, tamu, vidać, nichto i nie dumaŭ vykarystać dzieju ŭ jakaści formy dla pierformansu. A voś Mikałaj Chalezin z trupaj zadumalisia. I va ŭmovach, kali ŭvieś sučasny teatralny śviet na vyznačalnych kanfierencyjach šukaje adkaz na hałoŭnaje pytańnie: jak uklučyć hledača u praces kiravańnia śpiektaklem, — Svabodny teatr znajšoŭ madel, jakaja ledź nie pad nahami valałasia. I jana vybuchnuła.

Hienijalnaja prastata — jak raz toje, što mnie padabajecca ŭ pracach Svabodnaha. U ich niama darahich dekaracyj i šykoŭnaj sceny, nievialiki pakojčyk lohka pieratvarajecca to ŭ plac, to ŭ viaskovuju chatu, to ŭ rajon Kuncaŭščyny… Nu, i sapraŭdnaść: butaforskaja harełka — dla słabakoŭ, pastanovačnyja bojki — taksama.

Historyi ŭ «volnych» robiacca vyklučna akciorska-režysiorskimi srodkami, i ścieny čaroŭna buracca. Asabliva, kali tabie na vucha pad praciahły huk harmonika maładaja dziaŭčyna z sumam raskazvaje pra śmierć susiedskich dziaciej. Ci kali z vusnaŭ akciora Alaksieja Saprykina ljecca nielitaraturnaja, pryrodnaja mova. Tak u teatry z dapamohaj prostych srodkaŭ naradžajecca mahija.

«Usie inavacyjnyja prajekty lažać u poli vidavočnaha, niama ŭ sučasnym mastactvie zvyšnaturalnych rečaŭ, tolki kali tam nie zadziejničany novyja technałohii. Čamu nichto da nas nie vykarystoŭvaŭ formu zastolla? Tamu što teatr — heta archaičnaja struktura. 95 pracentaŭ z tych, chto jaho siońnia robić, isnujuć ŭ tradycyjnym farmacie. Ludzi praciahvajuć dumać katehoryjami sceny i hledačoŭ, raźmieščanych nasuprać adzin adnaho», — kamienciruje režysior Mikałaj Chalezin.

«U pravincyi — bolš raźniavolenaja publika, u Minsku — dyscyplinavanaja»

Na roŭnych pravach u śpiektakli udzielničajuć jak byvałyja ŭdzielniki trupy, tak i studenty studyi «Fortinbras», kožny ź jakich prajšoŭ mocnuju škołu pry Svabodnym teatry.

Akciory rychtujucca da pryjomu haściej zahadzia. Va ŭmovach ciesnaj interakcyi z hledačom mała prosta zhadać tekst i nastroicca. Hałoŭnyja hieroi i hieraini «Vierabiejki» žyvuć padziejaj jašče kali nabyvajuć ježu i vypiŭku da stała, hatujuć usio heta i siervirujuć.

Cikava, što, niahledziačy na toje, što farmat stała praduhledžvaje dyjałoh, amal nichto z staličnych hledačoŭ, dzie čaściej za ŭsio i ihrajecca śpiektakl, nie pačaŭ dzialicca svajoj ułasnaj vajennaj historyjaj. Kamuści, vidać, nie było čaho skazać. Ale byli i tyja, chto banalna pramaŭčaŭ. «Zanadta dyscyplinavanaja publika» — takoje aznačeńnie farmuluje dla staličnaj aŭdytoryi Chalezin. Što cikava, u pravincyi ŭsio składvajecca inakš. Pakul što Svabodny teatr naviedaŭ tolki Hrodna, adnak uražańniaŭ ad adnoj hetaj pajezdki ŭ ich bahata: ludzi dadavali svaje raskazy da knižnych i ich było nie spynić. Tut užo akciory pieratvaralisia ŭ słuchačoŭ.

«U biełarusaŭ adsutničaje krytyčnaje myśleńnie, i treba z hetym pracavać»

U bližejšy čas Svabodny teatr choča zrabić padobny prajekt pra Vialikabrytaniju. U jakaści treniroŭki Mikałaj z žonkaj arhanizavali ŭ Łondanie «Kitchen Revolutions»: «My ź siamjoj vielmi lubim hatavać. I niadaŭna zaprasili 30 brytancaŭ na zvanuju viačeru. Akramia zvyčajnych hledačoŭ, u jakaści śpikiera byŭ zaprošany Poł Mejsan, adzin ź viadučych brytanskich žurnalistaŭ. 4 stravy i razmovy pra palityku i mastactva — viečnaja sprečka, jakaja ŭ nas ciahnułasia amal try hadziny. Prajšło ŭsio bliskuča».

Ale hałoŭnaja meta svabodnych — jak maha bolš demanstravać «Vierabiejku» ŭ Biełarusi. Teatralny tur pa Biełarusi ad padpolnaha teatra — takoha ŭ nas jašče nie było.

«U śpiektakli hučyć naša žyvaja, viaskovaja havorka. I dla nas heta vielmi važna, bo my — biełaruski teatr. Jość i jašče adzin važny momant. U biełarusaŭ, na žal, adsutničaje krytyčnaje myśleńnie ŭ kirunku historyi. Knižka «Byŭ u pana vierabiejka havaruščy» dazvalaje pahladzieć na padziei 30-50-ch hadoŭ pad inšym rakursam, nie tym, jaki nam naviazvajuć, zapuścić krytyčnaje myśleńnie», — nazyvaje hałoŭnyja mety, dziela jakich ładziŭsia śpiektakl, Chalezin.

Kali niejak padahulniać, to novy śpiektakl Svabodnaha teatra staŭ kłasnaj mahčymaściu ŭsim nam sabracca za stałom i, narešcie, vyhavarycca pra nabalełaje.

Kab trapić na taki sieans terapii, treba ŭvažliva sačyć za anonsami čarhovych pakazaŭ «Vierabiejki» ŭ sacyjalnych sietkach. Zvyčajna 20 dastupnych miescaŭ raźbirajuć mienš čym za paŭhadziny.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kaciaryna Karpickaja, fota Andreja Urazava

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
PNSRČCPTSBND
12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031