Pamior mastak Siaržuk Cimochaŭ, jamu było 52 hady
9 kastryčnika nia stała Sieržuka Cimochava. Vybitny žyvapisiec, hrafik, dyzajner, aŭtar dziasiatkaŭ respublikanskich i mižnarodnych vystavaŭ, uładalnik niekalkich mižnarodnych uznaharodaŭ, namieśnik staršyni Sajuzu mastakoŭ Biełarusi pakinuŭ hety śviet paśla ciažkaj chvaroby na53-m hodzie žyćcia.
Jon naradziŭsia 8 vieraśnia 1960 hodu na Homielščynie ŭ vialikaj sialanskaj siamji. Admałku malavać jamu chaciełasia značna bolš, čym zajmacca zvyčajnymi viaskovymi spravami, i tamu paśla vaśmihodki jon zajaviŭ baćkam, što choča vučycca na mastaka. I pastupiŭ u Mienskuju mastackuju vučelniu imia Hlebava. Tyja hady źviazali jaho na ŭsio žyćcio siabroŭstvam z knižnym hrafikam Hienadziem Macuram.
«My prosta z zachapleńniem rabili niejkija svaje tvorčyja pracy.Rychtavali i rychtavalisia da takich padziej, jak vystava, pryśviečanaja Mikołu Husoŭskamu, kali pačali rabić užo vystavy, pryśviečanyja našym znakamitym asobam. Razam rabili pracy da jubileju Ivana Łuckieviča. Siarhiej tady jakraz prachodziŭ techniku enkaŭstyki, i jon zrabiŭ partret Ivana Łuckieviča ŭ hetaj technicy. Usio heta było biaź niejkaha patasu, ale ščyra i lohka. I heta našy pieršyja kroki byli, jaho pieršyja kroki ŭ vystavačnaj dziejnaści. Voś z hetaha i pačynali».
Paśla vučelni była katedra manumentalnaha mastactva
«Heta byŭ adzin z surjoznych i amal adzin z takich prychilnikaŭ biełaruskaj temy. Jon i razmaŭlaŭHeta vielmi vialikaja strata dla vyjaŭlenčaha mastactva Biełarusi. Ja vielmi škaduju, tamu što heta adzin z najtalenaviciejšych maich vučniaŭ, jaki tak zaŭčasna pamior».pa-biełarusku . Akramia taho, što dobra vykonvaŭ akademičnyja zadańni, jon vielmi mnoha pracavaŭ samastojna, i tyja pracy jaho vyłučalisia svojeasablivaj cikavaj dumkaj i pryncypovym pohladam.
Atrymaŭšy bliskučuju akademičnuju adukacyju dy adsłužyŭšy ŭ vojsku, Siaržuk Cimochaŭ ź siamjoj pryjechaŭ u samy staražytny horad Biełarusi ŭvasablać svaje mary i idei. Stvaryŭ tam pieršuju ŭ Biełarusi pryvatnuju halereju «Rysa», a nieŭzabavie maładoha tvorcu pryznačyli hałoŭnym mastakom Połacku. Pryhadvaje paet Aleś Arkuš:
«Kali Siarhiej źjaviŭsia ŭ Połacku, to prosta ažyło mastackaje i kulturnickaje žyćcio ŭ horadzie.Jon prosta hareŭ roznymi idejami, roznymi planami. Jon stvaryŭ halereju „Rysa“, u jakoj vystavicca ličyli za honar najvybitniejšyja mastaki Biełarusi. Jon rupiŭsia pra azdableńnie samoha Połacku. Jahonyja karciny źjavilisia ŭ himnazii, azdablali inšyja interjery, u horadzie źjavilisia jahonyja vitražy. Praktyčna ŭsio žyćcio vyjaŭlenčaha mastactva kruciłasia vakoł Cimochava. Jon niejak znachodziŭ ahulnuju movu ź ludźmi navat zusim dalokimi ad mastactva. Jany vieryli jamu. I jon paŭsiul razmaŭlaŭ
U Miensk uJahonyja tvory nabyvali muzei i pryvatnyja kalekcyjanery Biełarusi, Polščy, Čechii, Hrecyi, Serbii, Rasiei, Niamieččyny, Vialikabrytanii, ZŠA, inšych krain śvietu. Havoryć mastactvaznaŭca Siarhiej Chareŭski:1998-m Siaržuk Cimochaŭ pierajechaŭ užo pryznanym nia tolki ŭ Biełarusi tvorcam, talent jakoha imkliva raskvitaŭ ad vystavy da vystavy.
Siaržuk Cimochaŭ uvojdzie ŭ historyju našaha mastactva jakJahonyja tak zvanyja jazyčnickija stody, jakija jon zrabiŭ, hadami raspracoŭvajučy voś taki vobraz Biełarusi, jaki ciažka namacać, ale jaki možna tolki vyčuć, — heta, kaniečnie, jarkaja i vielmi jaskravaja staronka historyi našaha mastactva. Razam z tym, paralelna, mianie asabista jon zaŭsiody dziviŭ jaktvorca-eksperymentatar .
Raźvitańnie ź Sieržukom Cimochavym adbudziecca 10 kastryčnika apoŭdni ŭ siadzibie Sajuzu mastakoŭ Biełarusi (vuł. Jakuba Kołasa, 29A). Chavać buduć na Paŭnočnych mohiłkach Miensku.
U Siaržuka Cimochava zastalisia žonka Ryta, dačka Valžyna i syn Hleb. Usie troje mastaki.