Ja b dobavił ličnyje otricatielnyje kačiestvie v niehativ: złobnosť, mstitielnosť, podozritielnosť, nieumienije rabotať s lud́mi i niesposobnosť ponimať ludiej, niesposobnosť priznavať svoi ošibki.
Učorašnim rozumam usie razumnyja. Tamu tak i chočacca spytać, a dzie byŭ hety chrestamatyjny-krytykan Buhaj u 90ch, u nulavych, ci choć by ŭ 2020? Ciapier ja taksama mahu skazać, što treba było pa inšamu rabić u 2020. Krytykavać ža zaŭsiody tak lohka. Ale ja nie maju takoha maralnaha prava, dy j nie chaču, krytyvakać tych, chto vyjšaŭ u 2020 i rabiŭ tak jak moh. Pamyłak nie robić tolki toj, chto ŭvohule ničoha nie robić, a tolki zajmajecca chrestamatyjnym krytykavańniem inšych.
⤷ Jak, tak i chočacca spytać, chto ŭvohule taki hety "Mikoła Buhaj". Nidzie niama infarmacyi pra jaho. Nivodnaha materyjała ŭ siecivie. Nie padpisana, chto jon: žurnalist ci chto?
Moža heta psieŭdanim? Čamu chavajecca pad psieŭdanimam?
Ci sam jon pisaŭ hety abjomny materyjał?
⤷Chto taki Mikoła Buhaj?, moža Buhaj heta čarhovaja fsbešna-hebešnaja napracoŭka, kab raźvieźci bulbasrač, kab pasvaryć biełarusaŭ. Heta ž lubimaja taktyka hebe - raździalaj dy ŭładar. Hety Buhaj źmiašaŭ usio, navat da Kalinoŭcaŭ pryčapiŭsia. A kamu takoje vyhadna, pravilna - kramlu i Łukašenku. Tamu nie ździŭlusia, što za hetym noŭnejmam tarčać kantorskija vušy.
Vsie proihrali profieśsionalnomu diemahohu i populistu, byvšiemu lektoru, politruku i komsorhu. Čto podiełaješ, jeśli biełorusy vybirali nie razumom, a sierdciem? Čto vybirali nie po zasłuham, a po lstivym i łživym riečam prochodimca? D́javoł Jevu tak iskusił, jeśli čto. Nužna političieskaja hramotnosť naroda, a do tiech por takije horłopany vsiehda budut vspłyvať so dna i zachvatyvať vłasť. Łukašienko vyihrał by tohda vybory i v Ukrainie, i v Mołdovie, i v Rośsii. Poźniak był bieśsilen protiv nieho. Tut vopros počiemu Łukašienko zariehistrirovali dla učastija v vyborach biez pasporta? Počiemu dopustili do vyborov? Tut nadmiennosť i vysokomierije nie tolko Poźniaka, ostalnyje byli nie łučšie.
3426
Ruskamirnym usie vinavatyja, akramia ich samich/adkazać/
24.04.2024
⤷Łuntik, sprava nie ŭ łukašenkinaj demaničnaści (bo dla narmalnaha čałavieka jon tolki kłoun), a ŭ nizkaj jakaści vybarščyka. Ruskamirny hnoj prosta nia ŭ stanie abrać ničoha lepšaha za Łukašenku, Pucina, Janukoviča i padobnych.
Dzie hetamu elektaratu svaječasova dajuć pa šapcy, tam źjaŭlajecca šaniec na pazityŭnyja źmieny. A dzie takich bolšaść - Raška, Biełaruś i inšyja ŁDNRy i h.d., tam nadziei na lepšaje niama.
Nasamreč, najlepšym vybaram dla Paźniaka byŭ zusim nie toj pra jaki piša Mikoła Buhaj. A rola lidara katalickaj kanfiesijna kulturnaj mienšaści sa svajmi śpiecyfičnymi intaresami. Dla heta treba było ŭbačyć hetyja intaresy i ich adroznaść ad ułasna biełaruskich, dapamahčy aformicca hetaj adroznaści. Ale Paźniaka i nas usich pahubili miehałamanija, narcysizm. A supolnaść hetaja nie stvoranaja i dahetul
Poźniak- obyčnyj marhinał i čistopluj(biez faktov, nie budu pisať chudšieje)... Ni odna nacija, nie połučiła svobody, nie proliv krov(Karabach, Vilnius, Čiečnia i t.d)... S 1991 po 1996 byli siły naviesti zakon i poriadok. Tohda i był, piervyj śliv aktivistov... A dalšie...? Vsio šło po nakatanoj... Vyšli- posadili- ubiežali... Sboj proizošioł v 20...
ZIANON PAŹNIAK dakładna raskryŭ sutnaść vybaraŭ 1994 hodu:
«U druhi tur prajšli A. Łukašenka i V. Kiebič. Hetyja kandydaty naležać da adnaho palityčnaha asiarodździa. Ich jadnaje nianaviść da biełaruskaha nacyjanalnaha adradžeńnia, da niezaležnaha dziaržaŭnaha stanaŭleńnia našaj nacyi, da rynkavaha refarmatarstva, da biełaruskaj kultury, da eŭrapiejskaha šlachu ravićcia Biełarusi. Ich raźjadnoŭvaje baraćba za ŭładu. Heta baraćba padobnych. Zmahajučysia, jany apelujuć da naroda. Maje adnadumcy i ja zaklikajem nie hałasavać na vybarach za hetych kandydataŭ. Vybar adnaho ź ich (nia važna kaho) stanie praciaham haniebnych pamyłak i hramadzkaha niaščaścia, pradaŭžeńniem narodnaha samahubstva. Hałasavańnie za hetych ludziej uvohule tracić sens, bo vybaru niama. Vybary Prezydenta ŭ čas ekanamičnaha i hramadzka-palityčnaha kryzisu, u abstanoŭcy razhułu sacyjalnaj demahohii, manapolii na infarmacyju niebiaśpiečnyja dla krainy. Pra heta śviedčyć vopyt Niamieččyny, Rasiei i inšych dziaržavaŭ. Pra heta ja nia raz papiaredžvaŭ»
(Zianon Paźniak, 29 červienia 1994 h.)
https://warta.media/1898
Mnie zdajecca, što heta vielmi pa-biełarusku - čakać takoha lidera, katory, jak miesija, pavinien pryjści i nieviadomym čynam ździejśnić cud. Kab samim chavacca ŭ bulbu, nie vychodziačy, nie zmahajučysia, nie adstojvajučy svajo. Paźniaka trucili hazam na Dziady, źbivali razam z deputatami u budynku Viarchoŭnaha savieta, palivali brudam va ŭsich tahačasnych hazietach. Ale ŭsio roŭna - Paźniak pavinien byŭ, BNF pavinien byŭ. Zusim nie. Prosta samim biełarusam u bolšaści svajoj tady było ŭsio heta nie patrebna, jany admachvalisia ad tych, chto kazaŭ jašče ŭ 90ia, kudy viadzie hetaja sistema.
Usie ciapier bačać tolki pamyłki Zianona a ja liču što budź-jaki palityk aryjentavany na nacyjanalizm taksama paciarpieŭ by krach. Toje što tak zajšło ŭ Ŭschodniaj Jeŭropie nažal nie zajšło tahačasnym biełarusam. Ja sam choć i mały byŭ ale dobra pamiatuju što baćki dy ŭsio ich znajomyja nie chacieli za Paźniaka hałasavać bo "pryjdziecca na biełaruskaj usiul razmaŭlać" i heta pry tym što sami baćki byli ź vioski a kali ź jaje vyrvalisia dyk i mova stała nie patrebnaja chaj kałchoźniki na jej razmaŭlajuć. Voś takaja mientalnaść była ŭ ludziej.
⤷ Vybrali kaho chacieli Dla taho i treba było iści na kampramisy i stvarać kaalicyi. Što aŭtar i sprabuje danieści. A inakš zastaniešsia takim sabie pudziłam dla bydła.
Krainy Bałtyi niezdarma dali vyśpiatka russkomu miru jak tolki źjaviłasia mahčymaść. Jany viedali, što jnakš impierščyna zabiare ŭ ich budučyniu, a hałoŭnaje - mieli duchoŭnaje jadro ŭ vyhladzie ŭłasnaj kultury, tak što maskoŭščyna była im nie patrebna.
A ruskamirny ž hnoj, na jaki pieratvaryłasia bolšaść biełarusaŭ, zamiest lusterka, šukaje vinavatych siarod... nacyjanalistaŭ. Bo tak im kazaŭ impierski televizar.
⤷ Irhek, nu i dzie ŭ ofisa Cichanoŭskaj kaalicyi? Navat z pałkom Kalinoŭskaha admovilisia supracoŭničać, nie padpisali navat miemarandum kanfierencyi PKK Šlach da Voli. Prajšło ŭžo 5 (!) miesiacaŭ! Hłucha, jak u tanku.
⤷ Irhek, kali b jon išoŭ "na kampramisy" dy "stvaraŭ kaalicyi" heta była b ciahamocina jak na Ukrainie/Małdovie šlacham na dziesiacihodździ. Dziŭna što aŭtar pryvodzić hetyja krainy jak pazityŭny prykład. Zianon dobra viedaŭ što robić i kudy bje. Vykarčvać rasiejščynu mahčyma było tolki tady abo nikoli.
⤷ Ofisy-kabiniety , potomu čto koalicii iŝiet słabiejšij, a nie silniejšij. Pri vsiej niemoŝnosti ofisa, on avtoritietnieje vsiech ostalnych dvižienij.
Začiem ofisu prisojediniaťsia k bojevoj časti ukrainskoj(!) armii na pravach mładšieho partniera? Čtoby pośle rasformirovanija PKK každyj kombat riešił stať naclidierom?
Dziakuj
redakcyi za artykuł i , ja zhodny z Aŭtaram
ha 97 %,,,,..
Tak:
1992—1994 — heta chrestamatyjny prykład
taho, jak treba dziejničać, kali chočaš
usio prajhrać, usio sapsavać i ŭsio
stracić.”
Ale, maje
«akcenty» !
1) Paźniak
(dalej- ZP) skapijavaŭ dziejnaść «NF»
--- Sajudzisa», Łandśbierhisa
2)ZP , čałaviek
ź vioski nie razumieŭ ludziej i !!! 3) ZP
SAPSAVAŬ ŠANIEC supracy
z «Džmakratyčnym kłubam u VS» z 4) Siabie,
narcysa, i svaju deputackuju hrupu jon
pastaviŭ vyšej za BNF ARHANIZACYJU
(prykład 1992, 1994, 1995) 4a) Asabliva, niaŭdały
Referendum1992. ZP nie zaklikaŭ Narod,
padpisantaŭ nacisnuć na Šuškieviča,čym
padarvaŭ vieru elektarata ŭ BNF! - adsiul
usie parazy! 5) Tak ZP nie zrazumieŭ, nie
pabačyŭ ,Fakty, što , 2-im «maskoŭskim
kandydatam Maskvy» byŭ Łukašienko ( Ja
zrazumieŭ, bo słuchaŭ usie vystupy Łu pa
radyjo) 6) Nielha być kandydatam na
prezydenta adkrytamu Katoliku i
«niedahavorazdolnamu» ...... Pieramoha
Karpienka była mahčymaja., pry mocnaj
pracy ŭsich apazycyjanieraŭ. Prykład,
...pry majej pracy va Uruččy,
Miensk, ZP byŭ abrany, u hetaj akruzie
Prezydentam RB u pieršym tury 7) Zvyšambicyi
ZP, paśla ŬSICH parazaŭ nie dali BNF na
Ź“ieździe 1995pačać realnuju palityku
8) ZP źbieh ŭ imihracyju,ale nie daŭ mahčyaści
namieśnikam (u BNFŬ być samastojnymi,
adsul paraza ŭ 1996. ZP pisaŭ list
Kałhaśniku Šareckamu, a treba była
STAJAĆ pierad KSudom 9) Absalutnaja hańba
ZP u 1999m na «vybarach» i 9a) u padziele BNF
10) Schavaŭsia u bulbu adnosna vybaraŭ
2000 h. Vysnova: ZP zrabiŭ značna bolš
škody čym dabra dla Biełarusi ( i zaraz
škodničaje, adnosna Cichanoŭskaj)
Nu zrazumieła, ŭ va ŭsim vinavaty Paźniak! Astatnija 9 ci 10 miljonaŭ - ni pry čym. Usie astatnija D'artańjany. A aŭtar hetaj cydułki nie siabra spadaryni Pievčich?
Kali i krytykavać Zianona Stanisłavaviča, heta jahonaja praźmiernaje spadziavańnie na zakonnyja mietady baraćby. Jon sam kazaŭ, što kamunisty heta ludzi biez zakona, biez sumleńnia, biez marali. I toje, što jamu ich udałosia pieramahčy u 1988-1991 heta sapraŭdy padobna na cud. Jak Adolfa Hitlera u svoj čas nie pryniali u mastackuju akademiju, tak i Zianona Paźniaka ŭ svoj čas nie pryniali ŭ HICIS, zatoje maskali ciapier tolki i zdolnyja što haŭkać.
⤷Janka, Jasna, interniet heta nie tvajo, tvajo heta faks, jak u..., ci pamojka, jak u.... Pabačyć pieršaje, što papałasia i napisać siudy čałavieka z takim ža proźviščam, jaki nie maje nijakaha dačynieńnia, heta tolki, hł.nik, na takoje zdolny.
⤷ Janka, źviarnusia da redakcyi. Darahaja redakcyja, zrabicie kali łaska, artykuł pra Mikołu Buhaja. Jon taki daśviedčany čałaviek, a my čamuści ničoha pra jaho nie viedajem.
Hetaje ckavańnie Paźniaka vielmi schožaje na pieradvybarnaje ŭ 1994 hodzie, kali maskoŭcy vylili na jaho šmat infarmacyjnaha brudu.
Vorahi Biełarusi i jaje naroda znoŭ uzialisia za svaju pracu.
I hety paskudnik, jaki zmanipuliravaŭ historyju ,taksama z zhrai vorahaŭ.
U 1994-m biełarusy pasłuchali paskudnikaŭ, a nie Zianona i atrymali biadu.
Historyja paŭtarajecca.
Nie toje kab ja fanat "niazłomnaha Zianona", asabliva zaraz, ale, spadarstva, pa sutnaści aŭtar upikaje Paźniaka, što jon nie akazaŭsia supierhierojem i nie zdoleŭ za paru hadoŭ raźviarnuć niaščasnuju zrusifikavanuju "samuju savieckuju" respubliku ŭ kirunku Eŭropy. Jak, skažycie vy mnie? Ci nichto nie žyŭ u 90-ja, ci ŭsio pazabyvali?
Jak heta možna paraŭnoŭvać z bałtyjskimi krainami, jakija ŭsie 50 hadoŭ pamiatali, što jany ŭ akupacyi? Ci z Ukrainaj ź jaje zachadam? Heta ž zusim inšaja historyja (i ŭ pramym, i ŭ pieranosnym sensie)
⤷ Myš, A na fiha nado było v sovietizirovannoj i 200 let rusificirovannoj stranie, hdie bolšinstvo žitielej byli russkojazyčnymi naviazyvať biełorusizacii, " adradžeńnie", t.ie. " pierieroždienije", da jeŝio v radikalnoj ritorikie? On puhał vsiech ot imieni fronta, v piervuju očieried́ kommunist. biurokratiju, zatiem russkojazyčnych. On sam pomohał svojemu poražieniju. Eto był i ostajotsia priamoliniejnyj, nie hibkij čiełoviek. I on postojanno iskał i iŝiet " vrahov", naviešivajet jarłyki, obvinienija, ničiem ich nie podkrieplaja. On dažie BNF podvioł do raskoła.
⤷ Očievidiec sobytij, ty najeŭsia maskoŭskaha informłajna, jakoje hienieryrujuć ruskija akupanty.
Pasłuchaj i pačytaj Paźniaka, jaki pra ŭsio heta nie raz adkazaŭ i vykryŭ chłuśniu, što ty tut nadrukavaŭ kryvymi palcami.
⤷ Nie chłuś bocik, Da słušał i čitał ja Poźniaka. Dažie na sojmach často byvał jeŝio s 1994- ho. Nie uči učienoho. Ja žie napisał: očievidiec. Tak čto nie hruzi mienia. Pobolšie tvojeho vidieł, čitał, obŝałsia s frontovcami. I na sjezdie, čto raskołoł BNF v 99- m był.
⤷ Pytańnie, Hostiem był, po prihłašieniju. Vidieł kak Poźniak raskołoł BNF na 2 časti. Na ścienie pytałsia vsiem ruliť A.Krivorot, Ju.Bieleńkij. Pozornoje było zrieliŝie.
⤷ Miančuk, svaje pamyłki Mikoła Buhaj jak raz-taki i nie praanalizavaŭ. A značyć, praciahnie ich rabić: padtrymlivać takich biełarusanienaviśnikaŭ, jak Kiebič, prykarytnych biźniesmenaŭ, dbać u pieršuju čarhu pra intaresy namienkłatury i siłavikoŭ.
V 1994 hodu na vyborach ot diemokratičieskich sił (a Poźniaka tohda sčitali ot diekomkratov) było DVOJE.... Poźniak i Šuškievič....
U Šuškieviča był tak siebie riejtinh sriedi "chataskrajnikov". Vsiežie on tipa užie był pri vłasti i na nieho viešali mnohich sobak, niesmotria na to čto on był niepričiem.... Tiem nie mienieje mnohije jeho poddierživali. V mojem blizkom okružienii, pomniu, 50 na 50. Chto za Poźniaka chto za Šuškieviča. Arhumientacija była raznoj. S vysoty prožitych let obie storony byli pravy. Za Poźniaka hołosovał elektorat mienieje obrazovannyj, vsie taki. I u Poźniaka BYLI vsie šansy tohda vyjti vo vtoroj tur. Jeśli by nie odno NO.....
Šuškievič i OTORVAŁ hołosa. Eto oŝuŝienije priedatielstva v mojej počti tohda jeŝie dietskoj hołovie ja pomniu do sich por.
PS. Za Ł hołosovała tolko odna tietka iz mojej rodni. Ona była vsia takaja "harackaja" i chabałka. Tipičnyj produkt sovka. S načiesom, raźviedienka. Čto b vy tut nie havarili a my vyjhrajem - JEJE SŁOVA.... Nu vot i nastupiło carstvo chabałak s načiesom.
Moža Paźniak i kazaŭ słušnyja rečy ŭ pačatku 90-ch. Ale jon nie zrazumieŭ, što jahonyja idei nie zmohuć atrymać bolšaść, značycca jon nie moh atrymać uładu navat pry demakratyi. To bok jon byŭ byŭ asudžany na parazu. I heta było nie ciažka zrazumieć. I jon jak palityk pavinien byŭ heta zrazumieć jašče tady i źmianić padychody dziela baćkaŭščyny. Kab chitraściu dajści da ŭłady i tam realizoŭvać biełaruščynu. Ale jen byŭ słabym palitykam, pry hetym mocnym i charyzmatyčnym lidaram. Nu i kaniešnie jamu pieraškodziŭ narcysyzm. Zaraz kaniešnie lohka kazać, što treba było zrabić raniej, zadnim čysłom usio razumnyja. Ale Paźniak i zaraz na tyja ž hrabli. Dla jaho znoŭ narod nie toj, nierazumny, nieadukavany. Tamu ŭłady Paźniak nie atrymaje nikoli i budzie dalej stvarać svarki i prablemy.
⤷Zmahar, > Dla jaho znoŭ narod nie toj, nierazumny, nieadukavany.
A što mienavita vas biantežyć ŭ hetaj farmuloŭcy?
Nia viedaju, jak Paźniaku, a mnie heta vidavočna. Pryčym sprava nie ŭ "adukacyi", a ŭ tym, što narod tatalna zmaskalizavaŭsia, tobok jon zahadzia pazbaviŭ siabie prava isnavać i vyrašać svoj los.
⤷ A čym prablema pryznać praŭdu? , prablema ŭ tym, što kali ty chočaš kiravać hetym nieadukavany narodam, to treba havaryć na jaho movie. Inakš zastaniešsia biez ułady. Tak i atrymałasia. Pytańnie ŭ tym ci jon žadaŭ pryjści da ŭłady. Vidać nie. Ci nie razumieŭ bazavyja rečy dla palityka. Ale ŭ toj čas viadoma, što palityčnaha vopytu nie było ni ŭ kaho
⤷Zmahar, nu voś kali vy pojdziecie pa ŭdadu, tady budziecie padmanvać vybarščyka, uvachodzić u chaŭrusy z maskvoj i bałbatać rasiejščynaj. Oh, wait…u nas užo jość adzin taki!
Dyk ja nie zrazumieŭ pa narodcu: jon jaki ŭ vas? Zdolny parvać z rasiejščynaj?
⤷ Pytańnie, tut ža sprava ŭ rečaisnaści. Kab pryjści da ŭłady, treba kab narod ciabie pryniaŭ. Kali ty razumieješ, što narod niešta nie usprymaje, to treba heta ŭličvać, a nie iści naprałom. Łuka byŭ chitrejšy i pieramoh. A my praciahvajem svarycca. Hrupa. Paźniak zaŭsiody hienierałaŭ svarki siarod svaich, a nie siarod voraha, voraha jon bolš jadnaŭ. Bo byŭ prykładam taho, kaho jany bajalisia. Tak što Paźniak kažučy pravilnyja rečy apynuŭsia słabym palitykam, nie hnutkim, nie daŭhabačnym. I nie ŭ tym, što razumieŭ pra Rasiju, tut jon pravilna razumieŭ. Jamu treba było zrazumieć podych času i nie być takim upartym u tym, što nie mahło być prymalnym narodu. U vyniku jon apynuŭsia zručnym supiernikam dla łuki i toj jaho davoli lohka pieramoh. Tak što Paźniak nie zhulaŭ nijakaj stanoŭčaj roli jak palityk. I zaraz praciahvaje. Jaho čas minuŭ, a jon praciahvaje rabić vyhlad, što jon niešta moža. Za im kupka fanataŭ. Dobrych, našych fanataŭ. I škada, što ich mała.
osnovnoje podmiečieno vierno. Dieło nie v Poźniakie, dieło v narodie. Litovcy, łatyši i estoncy v hrobu vidali sssr i nikohda nie chotieli v nieho vozvraŝaťsia. V Biełarusi ludi spali i vidieli kak by pobystrieje nazad v sssr, hdie stabilnyja zp na zavodie v 160r i kvartira ot hosudarstva biespłatnaja. kałušenačka im poobieščav - oni za nieho i prohołosovali
BNF vozhłavlajemyj Poźniakom był, kak siejčas hovoriat, radikalnymi nacionalistami. A osnova ekonomiki RB opirałaś po bolšiej časti na sosiedniuju Rośsiju. Poetomu pierieživ bardak piervych let pośle razvała SSSR bolšinstvo ludiej užie prinimało idiei imienno dobrososiedstva, a nie konfrontacii s RF.
⤷ Pytańnie , nie v vostorhie ot takich riezultatov, no tut hłavnaja pričina vo vnutrirośsijskich problemach śviazannych s priedatielstvom nacionalnych intieriesov. No i nie skazať, čto sovsiem płocho - sriednij dochod vyros za 30 let počti v 10 raz, staryje sovietskije priedprijatija nie byli razbazarieny i mnohije dažie prošli modiernizaciju. Nie obošłoś, koniečno, i biez izdieržiek v vidie zakručivanija svobod, čto javiłoś śledstvijem zaŝitnoj rieakcii biełorusskich vłastiej na ahrieśsivnuju IPSO protivnikov napravlennuju protiv oficialnych vłastiej. Takžie riezultatom etoj informacionnoj ahrieśsii stało boleje tiesnoje vzaimodiejstvije s RF. Eto priedskazujemo.
Zianon dažyŭ, ale jaho adnahodki paŭmirali. U tym liku i toj čałaviek, jaki raskazvaŭ pra vahańni adkaznych za budučyniu Biełarusi asobaŭ: kaho lepš pastavić na Narodny Front? Napačatku chacieli Łukašenku, a potym vyrašyli Paźniaka. Dalej stałasia, jak stałasia -- čytaj artykuł Buhaja.
⤷Niestykovačka ,Voś i praŭda, niestykovačka: nieŭvažlivaje čytańnie naradžaje lišnija pytańni. Napisana: adnahodki Zianona (bolšaściu) paŭmirali", a čałaviek pra Łukašenku. Nie b pacikaviccca, jakoha hodu naradžeńnia Łukašenko, i padumać: starejšaha na 10 hod ci možna pa-biełarusku nazvać adnahodkam?
⤷ Cha, u čym vaša prablema? Chočacie padyskutavać z Usavym? Vychodźcie na Dvuboj na Biełsat ci na debaty na Jeŭraradyjo.
Usaŭ pastajanna i adkryta dyskutuje i adkazvaje na pytańni .
Chacia nie baču, pryčym tut Usaŭ, čamu vy pra jaho tut ŭspomnili.
https://nashaniva.com/341415
dyk Kiebič ža byŭ za arazu ŭstupleńnie ŭ skład rasiei